lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (155)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (33)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Michal Krajčírovič (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Ondrej Halama (2)
Andrej Kostroš (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Marek Maslák (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Demo (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter K (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavel Lacko (1)
Vladimir Trojak (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavol Mlej (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
David Horváth (1)
Martin Poloha (1)
Petr Steiner (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Lucia Berdisová (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Šorl (1)
Matej Gera (1)
Ivan Priadka (1)
Bohumil Havel (1)
Peter Kubina (1)
Matej Kurian (1)
Natalia Janikova (1)
Ladislav Pollák (1)
Marcel Jurko (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
lukasmozola (1)
Vladislav Pečík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Roman Prochazka (1)
Bystrik Bugan (1)
peter straka (1)
Robert Vrablica (1)
Dušan Marják (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Adamova (1)
Emil Vaňko (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ján Pirč (1)
jaroslav čollák (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomas Kovac (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Kormaník (1)
Gabriel Závodský (1)
Róbert Černák (1)
Martin Galgoczy (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Marcin (1)
Lucia Palková (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Estočák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
David Halenák (1)
Martin Svoboda (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Novum v praxi finanční správy - nezákonná výzva k odstraněná vad podání

Michal Krajčírovič, 10. 07. 2019 v 00:27

O tom, že daňové právo v ČR zažívá obecně prudký rozvoj recentní judikatury v důsledku změn praxe finanční správy, včetně skutečně kreativních interpretací některých rozhodnutí (např. ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 819/18, a jeho interpretace finanční správou), není sporu.



V poslední době jsem však zaznamenal novum, které jsem prvně považoval za pochybení jednotlivce, nicméně opakování napříč různými finančními úřady ve mě vzbudilo vážné podezření, že jde o novou strategii jak vyřešit (nejen) problém přetížení Odvolacího finančního ředitelství v Brně, ale i "vyřešit" některá odvolání "rychlejší cestou". O co jde? Popíši jeden případ, ostatní jsou totiž jak přes kopírák.

Celý příspěvek | Názory (0)


Zanikne poistenie pri krádeži auta?

Robert Goral, 25. 06. 2019 v 16:30

Ukradli mi auto. Začínam sa naťahovať s políciou, ktorú treba presvedčiť, že nejde o samokrádež, potom hrniem kopu dokumentov poisťovni, s ktorou sa následne hádam o výšku poistného plnenia a napokon, keď nemám ani auto a ani toľko peňazí od poisťovne, aby som si zadovážil také isté auto, mi príde poukážka na zaplatenie poistného. Ide o žart alebo pokus poisťovne vytiahnuť zo mňa nejaké peniaze alebo o právne konformný stav?

Poisťovne poistné zmluvy po krádeži auta (dokonca aj pri totálnej škode pri nehode) držia pri živote, teda poistený hoci nemá auto, je povinný platiť poistné. Samozrejme, že existujú zrušovacie dôvody, tými sa ale nezaoberám. Poškodený poistený tým, že príde o auto a poisťovňa ho odškodní, legitímne očakáva automatický zánik poistenia a určite nie vyrubenie ďalšieho poistného.

Skúmaním zmluvných dokumentov viacerých poisťovní som zistil, že hoci dôjde ku krádeži auta, teda ku strate dispozície s ním, poistná zmluva nezanikne. Nejde o zákonný dôvod a poisťovne ho ako zmluvný neetablujú do svojich Podmienok. Dôvod je jednoduchý. Auto sa predsa môže nájsť. A dokonca nepoškodené, resp. poškodené v rozsahu menšom ako bolo už poskytnuté plnenie poistenému/poškodenému poisťovňou. V takom prípade by majiteľ auta (poistený) mal aj auto a aj poistné plnenie. Podmienky poisťovní na tieto prípady pamätajú a obsahujú úpravu vrátenia poistného plnenia, resp. jeho časti.

Celý příspěvek | Názory (2)


Trnavské právnické debaty: Zodpovednosť za škodu voči tretím spôsobenú pomocníkom a poistenie zodpovednosti za škodu

Milan Hlušák, 16. 05. 2019 v 21:26

Ahojte lexforáci,

na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity opäť organizujeme Trnavské právnické debaty, tentokrát venované zodpovednosti za škodu, ktorú tretím osobám spôsobil pomocník (použitá osoba). Seminár prebehne formou diskusie k vopred pripraveným modelovým prípadom, zameriavajúc sa najmä na tieto dve otázky:

Celý příspěvek | Názory (0)


Ako zistiť identitu držiteľa domény pred začatím ADR ?

Tomáš Klinka, 11. 05. 2019 v 17:05

V tomto stručnom poste by som rád poskytol niekoľko praktických rád všetkým majiteľom ochranných známok, či iných práv duševného vlastníctva, ktorým "lezie do kapusty" konkrétna doména, pre ďalšie zjednodušenie doména v TLD .sk, avšak opísaný postup je primerane aplikovateľný na akúkoľvek inú doménu (minimálne v teritóriu EÚ).



Prvým problémom, ktorému typicky čelí majiteľ ochrannej známky pred zahájením ADR proti držiteľovi konfliktnej domény, je nedostatok informácii o identite držiteľa. Verejné databázy WHOIS (napr. https://whois.sk-nic.sk/) prevádzkované správcami príslušných TLD (napr. SK-NIC) v poslednej dobe už nesprístupňujú ani základné údaje o držiteľovi (Meno/Názov, Sídlo, IČO) a označenie držiteľa je tak skryté za nepersonalizovaným kódom typu napr. "WY-287199". V tejto chvíli ponechajme bokom diskusiu o zmysle, legitímnosti a legálnosti tohto postupu - len prezradím, že SK-NIC na zverejnenie osobných údajov aplikuje súhlasový režim v zmysle GDPR; pozri Pravidlo 8 v aktuálnych Pravidlách poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk) - a sústreďme sa radšej na spôsoby, ako prekonať tento informačný deficit. Z pohľadu efektívneho vymáhania práv (typicky majiteľa ochrannej známky) ide pritom o zásadnú vec, bez znalosti identity držiteľa vo väčšine prípadov nie je možné napevno postaviť a zdôvodniť kľúčové tvrdenia nevyhnutné pre úspech v ADR, tzn. absenciu oprávnenia, resp. legitímneho záujmu držiteľa domény a nedostatok jeho dobrej viery pri registrácii alebo získaní domény k tomu bližšie pozri môj starší post Doménové spory a ADR v doméne .sk alebo Pravidlá alternatívneho riešenia sporov). Tieto skutočnosti nie je možné odvodzovať z prostých predpokladov (i keď možno pravdepodobných), ale v rámci ADR sa zo strany majiteľa práv v pozícii sťažovateľa v tomto smere vyžaduje unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena (pozn. až na výnimky výslovne uvedené v Pravidlách alternatívneho riešenia sporov). Berúc do úvahy navyše povinnosť spolu s podaním návrhu zaplatiť poplatky v zmysle sadzobníka, nemožno rozumne očakávať (a ani to odporúčať), že by majiteľ práv (potenciálny sťažovateľ), resp. jeho právny zástupca vzali na seba opísané riziká súvisiace s neznámou identitou držiteľa konfliktnej domény a podali návrh na začatie ADR takpovediac "naslepo".

Celý příspěvek | Názory (0)


M&A na Slovensku (zase raz reklama vo vlastnej veci)

Juraj Gyarfas, 05. 05. 2019 v 22:47

Je smutným svedectvom o pribúdajúcich rokoch a ubúdajúcich nápadoch, že na jednej strane klesá počet mojich článkov na tomto blogu (za rok 2009 ich bolo 23, za roky 2016-2019 ich bolo dokopy 5) a zároveň stúpa počet článkov, ktoré sú vlastne len reklamou na iné publikácie. Ale nie o tom som chcel písať ...

Chcel som písať o novej knihe M&A na Slovensku.

Ako som si dovolil zaspomínať v predslove, deň po nástupe do môjho prvého koncipientského zamestnania prišla ku mne do kancelárie moja vtedajšia šéfka a oznámila mi, že na druhý deň začíname s due diligence. Poslušne som potvrdil svoju pripravenosť.

Celý příspěvek | Názory (0)


Pripravovaná novela Občianskeho zákonníka - úprava premlčania vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy

Jakub Mandelík, 04. 04. 2019 v 16:40

Oproti § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“ , navrhovaná novela OZ modifikuje (dopĺňa) aktuálny zákonný text nasledovne: Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj v prípade, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla iba jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.“ ( § 114g ods. 3).



Dôvodová správa k navrhovanej právnej úprave uvádza:

Celý příspěvek | Názory (0)


Rozdielne procesné postavenie dedičov v konaní o určenie neplatnosti dražby

Ivan Priadka, 11. 02. 2019 v 20:33

Zdravím všetkých. Už dlhšiu dobu som čitateľom tohto podnetného fóra. S príspevkom som váhal. Asi by to tak aj ostalo, nebyť našej praxe, ktorá ma prinútila moje váhanie ukončiť a rozhýbať kosti (či skôr prsty).

V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vznikla jedna zaujímavá otázka (na ktorú máme s konajúcim súdom samozrejme rozdielny názor :)). Ale najprv stručný úvod pre pochopenie kontextu.

A/ Skutkový stav

Celý příspěvek | Názory (6)


Konkurencia znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znaleckého ústavu

Andrej Kostroš, 11. 02. 2019 v 13:07

Dokazovanie je bezpochyby kľúčovou súčasťou trestného konania. Napriek tomu, že Trestný poriadok ako dôkaz pripúšťa de facto nelimitovaný diapazón prostriedkov, v množstve trestných konaní zohráva nenahraditeľnú úlohu znalecká činnosť. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zamyslieť nad možnými úskaliami, ktoré so sebou prináša.


Trestný poriadok celkom logicky uvádza v jednej rubrike odbornú činnosť a znaleckú činnosť. Spoločným menovateľov týchto termínov je fakt, že OČTK nemôže, resp. nie je oprávnený posúdiť niektoré okolnosti trestného činu, a preto si musí vyžiadať kvalifikované vyjadrenie vykazujúce určitý stupeň odbornosti.

Celý příspěvek | Názory (0)


Ustálenosť rozhodovacej praxe (najvyšších súdnych autorít) - množina známych prvkov (nového?) procesného inštitútu?

Jaroslav Čollák, 30. 01. 2019 v 18:24

V procesných vodách slovenskej právnej spisby je od momentu účinnosti procesných kódexov v podobe z.č. 160/2015 Z.z., 161/2015 Z.z. a 162/2015 Z.z. známym tvrdenie, že medzi hlavné požiadavky požiadavky rozhodovacej činnosti súdov všeobecnej sústavy súdnictva na Slovensku (vo vzťahu k požiadavke ustálenosti judikatúry) patria nižšie uvedené kvalitatívne predpoklady (česť ostatným nespomenutým, prípadne tým z nich, ktoré existovali už aj pred narodením uvedených procesnoprávnych kódexov ...). Ak sa ale nad koncepciou „ustálenej rozhodovacej praxe“ zamyslíme koncepčnejšie, zistíme, že jej jednotlivé stavebné kamene nie sú vôbec zanedbateľné – jednak ako (i) samostatné funkčné prvky procesného práva a jednak – v ich (ii) vzájomnej podmienenosti a schopnosti ovplyvňovať obsah a rozsah každého z nich - navzájom. To v konečnom dôsledku ako celok vytvára predpoklady a kvalitatívne vlastnosti už spomínanej množiny, ktorou je v tomto prípade už spomínaná ustálenosť rozhodovacej praxe.

V tomto príspevku sú vo veľmi skrátenej a zjednodušenej myšlienkovej a obsahovej konštrukcii prezentované úvahy, ktoré sú z veľkej časti extenzívnejšie a širšie, ako samotné zákonné uchopenie predmetnej problematiky v podobe požiadavky „ustálenosti rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít“. Ak chceme o tejto problematike uvažovať koncepčne, musíme sa zamyslieť nad ustálenosťou rozhodovacej praxe súdov ako nad koncepčnou požiadavkou vlastnou pre celú oblasť súdneho systému a rozhodovacej systematiky. Platí to napriek konštatácii, že ustálenosť rozhodovacej praxe viaže zákonodarca prioritne v CSP a CMP len na „najvyššie súdne autority“, avšak je potrebné druhým dychom dodať podstatnú konotáciu a súvzťažnosť – ustálenosť rozhodovacích procesov súdov, ktoré nie sú „najvyššími súdnymi autoritami“ je možné (a potrebné) odvodzovať od iných právnych mechanizmov ako sú napríklad požiadavka právnej istoty, potreba odôvodniteľnosti odklonu od už existujúcej rozhodovacej praxe, dostupnej a známej právnej náuky a pod.

V nadväznosti na už uvedené: s istou dávkou akademickej nepresnosti sme nútení konštatovať, že ak uvažujeme nad ustálenosťou rozhodovacej praxe súdov ako o „procesnom inštitúte“, či ako o funkčnom prvku rozhodovania súdov všeobecnej sústavy súdnictva, zistíme, že o tejto procesno-inštitucionálnej štruktúre sme nútení uvažovať vo viacerých smeroch. O tom v akých sa zamyslíme o zopár riadkov nižšie.

Celý příspěvek | Názory (3)


ÚS ČR: preferujme výklad, který nezakládá neplatnost smlouvy

Milan Kvasnica, 27. 01. 2019 v 13:23

Dle mého názoru Ústavní soud ČR vrátil do hry (do dnešní doby Nejvyšším soudem zneplatněné) rozhodčí doložky Xcreditů, když ve svém rozhodnutí vydaném pod sp. zn.: III. ÚS 1336/18 judikoval:

Obecné soudy zamítly návrh oprávněné na nařízení exekuce proti povinnému, neboť rozhodčí doložku, která v jedné části splňovala požadavky na ni kladené z pohledu transparentnosti (určovala konkrétního rozhodce JUDr. Martina Doubravu, který měl spor rozhodovat), v druhé části však nikoliv (neboť ponechávala výběr rozhodce na vůli jedné smluvní strany), považovaly za absolutně neplatnou jako celek ( § 39 obč. zák.). K tomuto závěru dospěly i přesto, že daný spor nakonec skutečně rozhodoval rozhodce (JUDr. Martin Doubrava), který byl z pohledu nároků kladených na transparentnost rozhodčích doložek určen v rozhodčí doložce řádně. Uvedená situace představuje typický příklad, kdy by měl dostat přednost výklad, který nezakládá neplatnost smlouvy (rozhodčí doložky) jako celku, před výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá. Postup obecných soudů je tak třeba hodnotit jako přehnaně formalistický, ve svém důsledku zasahující do autonomie vůle smluvních stran.

Ústavní soud přitom nesdílí názor Nejvyššího soudu vyslovený např. v usnesení velkého senátu občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu ze dne 11. 5. 2012 sp. zn. 31 Cdo 1945/2010, rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 28. 11. 2013 sp. zn. 23 Cdo 1112/2013, rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 29. 9. 2014 sp. zn. 33 Cdo 2504/2014 nebo usnesení Nejvyššího soudu ze dne 16. 12. 2014 sp. zn. 21 Cdo 4529/2014, že by částečná neplatnost ujednání o určení rozhodců ( § 41 obč. zák.) vnášela tak značnou nejistotu do právních vztahů účastníků rozhodčího řízení, že by kvůli tomu musela být rozhodčí doložka sankcionována neplatností jako celek. Naopak, s ohledem na výše uvedený výklad a principy smluvní volnosti je třeba zaujmout takové stanovisko, podle něhož bude vůle stran chráněna v maximální možné míře.

Celý příspěvek | Názory (0)


Môže označenie nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním držiteľom licencie ?

Tomáš Klinka, 25. 01. 2019 v 23:39

Je všeobecne známe, že každé označenie, ktoré má ambíciu byť ochrannou známkou, musí spĺňať určité zákonné podmienky, a to najmä - okrem iného - musí mať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach a nesmie byť opisné vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré má byť dané označenie zapísané v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Špecifikom týchto dvoch absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu, teda nedostatku rozlišovacej spôsobilosti a opisnosti označenia, je možnosť prihlasovateľa v konaní o prihláške pred ÚPV SR prekonať vytýkané nedostatky preukázaním nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, ktorý znie:



(2) Označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

Celý příspěvek | Názory (0)


Osoba podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku (?)

Gabriel Volšík, 09. 01. 2019 v 15:43

Ahojte,



predstavte si firmu, podnikateľa, ktorý žiada, resp. bude žiadať o poskytnutie dotácie z EŠIF - eurofondy. Ide o tzv. dotovaného obstarávateľa podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní.

Celý příspěvek | Názory (0)


Poskytnutie náhrady z PZP a bezdôvodné obohatenie

Andrej Kostroš, 07. 12. 2018 v 11:13

Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) je známa nielen držiteľom motorových vozidiel, ale aj širšej verejnosti. Práva a povinnosti subjektov prameniace z predmetného poistného vzťahu sú legislatívne vymedzené v zákone č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Pri konkrétnej poistnej udalosti je potom rozsah nárokov poisteného pozitívne enumerovaný v paragrafe 4 zákona o PZP.



Samotné uplatňovanie práva na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov poškodeného bude závisieť od okolností toho-ktorého prípadu. Nás bude primárne zaujímať situácia, kedy dopravná nehoda, zakladajúca právo na náhradu z PZP, bude predmetom vyšetrovania a v konečnom dôsledku aj rozhodovania súdu v rámci trestného konania, v ktorom môže byť vinníkovi dopravnej nehody uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Novovytvorený vzťah s viacerými subjektmi prináša so sebou viaceré komplikácie, ktorých riešenie nebolo doposiaľ v doktrinálnej ani judikatúrnej praxi jednoznačne stabilizované. Cez prizmu jednej modelovej situácie sa pokúsim predostrieť základné úskalia problematiky s jej potencionálnymi riešeniami.

Celý příspěvek | Názory (2)


Glosy k súdnym rozhodnutiam

Milan Hlušák, 07. 12. 2018 v 10:40

Ahojte lexforáci,

niektorí z Vás ste si iste už všimli, že sme pred pár mesiacmi začali v Súkromnom práve uverejňovať glosy k našej judikatúre. V tomto krátkom príspevku by som chcel jednak vysvetliť prečo a jednak Vás tak trochu požiadať o pomoc.

Glosy k judikátom nie sú našim výmyslom. Poznajú ich v nejednej blízke krajine (napr. Poľsko, Rakúsko, Nemecko a už aj Česko). Ich význam vidím najmä v dvoch smeroch: súdnej praxi poskytujú pomerne rýchlu, no hlavne adresnú spätnú väzbu a zároveň by jej mali pomáhať. Sudkyne a sudcovia síce musia neprestajne študovať, no pri ich pracovnej záťaži nemôžu skúmať všetky právne problémy do hĺbky. A práve tu by mala nastúpiť právna veda. Tá by im mala poskytnúť návod riešení a vec doktrinálne takpovediac predžuť, aby ju nemuseli prelúskavať súdy. Od súdov jednoducho nemôžeme chcieť, aby sami nahrádzali to, čo by mala pre nich urobiť akademická obec.

Celý příspěvek | Názory (9)


zobrazit starší články