lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (152)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (17)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (12)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Michal Krajčírovič (2)
Lukáš Peško (2)
Robert Šorl (1)
Peter Marcin (1)
Gabriel Závodský (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vincent Lechman (1)
lukasmozola (1)
Vladislav Pečík (1)
David Halenák (1)
Bohumil Havel (1)
Paula Demianova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Kurian (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Svoboda (1)
Ondrej Halama (1)
Vladimir Trojak (1)
Radoslav Pálka (1)
peter straka (1)
Peter K (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Ľalík (1)
Igor Krist (1)
Marián Porvažník (1)
Gabriel Volšík (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomas Kovac (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Vrablica (1)
David Horváth (1)
Zuzana Kohútová (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Janík (1)
Pavel Lacko (1)
Roman Prochazka (1)
Michal Ďubek (1)
Róbert Černák (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Galgoczy (1)
Lucia Berdisová (1)
Ján Pirč (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Demo (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
I. Stiglitz (1)
Matej Košalko (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
Marek Maslák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Marcel Jurko (1)
Emil Vaňko (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Marják (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Steiner (1)
Martin Šrámek (1)
Viliam Vaňko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Vládne nariadenie č. 63/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu žida

Milan Hlušák, 18. 04. 2017 v 13:44

Týmto krátkym postom by som chcel pripomenúť, že presne pred 78 rokmi slovenská vláda prijala vládne nariadenie o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach, čím sa na Slovensku spustilo tzv. arizačné zákonodarstvo. Nariadenie sa nás právnikov dotýka obzvlášť, pretože jedným z jeho hlavných cieľov bolo výrazne obmedziť, resp. úplne vylúčiť pôsobenie židov v advokácii a notárstve. Znenie nariadenia možno nájsť tu.



Čoraz častejšie sa pritom objavujú ospravedlňujúce hlasy, že riešiť židovskú otázku nebolo možné inak, resp. že sa vtedy o mnohom nevedelo. Samozrejme, nik z nás nevie garantovať, že keby sme sa vrátili v čase, vtedajšiemu režimu by sme sa vzopreli. Táto neistota nám však nijako nemôže brániť v tom, aby sme vtedajší prístup razantne odsúdili.

Celý příspěvek | Názory (2)


Tretí ročník konferencie o rozhodcovskom konaní - Arbitration Conference 2017

Pavel Lacko, 27. 03. 2017 v 07:13

Vážení priatelia arbitráže,



dňa 27.04.2017 od 9:00 do 14:00 sa v priestoroch Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční 3. ročník konferencie o rozhodcovskom konaní s názvom "Arbitration Conference 2017".

Celý příspěvek | Názory (0)


K problematike konečných užívateľov výhod a k postaveniu advokáta ako oprávnenej osoby

Ladislav Pollák, 24. 03. 2017 v 10:12

Nový protischránkový zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora v ustanovení §2 ods. 1 písm. c/ uvádza, že osobou oprávnenou na zápis partnera verejného sektora, /ďalej aj „PVS“- vymedzenie ktorého upravuje zákon v ust. § 2 ods. 1 písm. a)/ môže byť iba advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor a daňový poradca, pričom tieto „oprávnené osoby“ podľa ust. § 13 ods. 5 zákona ručia za zaplatenie prípadnej pokuty uloženej štatutárnemu orgánu, resp. každému členovi štatutárneho orgánu partnerov verejného sektora za porušenie ich povinností. Pokuta štatutárovi, alebo členovi štatutárneho orgánu môže byť uložená v rozmedzí od 10 tis. EUR do 100 tis. EUR.

Uvedomujúc si obsah listu SAK pri uzatváraní zmluvy o profesijnej zodpovednosti advokáta, že poistenie, ktoré uzatvorila SAK s poisťovateľom sa nevzťahuje na výkon funkcie oprávnenej osoby a po prečítaní všetkých (často vágnych) ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o určení konečných užívateľov výhod, som ostal znechutený. Poukazujúc hlavne na absenciu môjho profesijného poistenia a ďalej na ustanovenie § 19 písm. c/ zákona, ktoré uvádza, že oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, alebo členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora“, sa ako advokát zdráham prevziať na seba funkciu oprávnenej osoby (nejde o právny vzťah podľa mandátnej zmluvy ale o obchodno-právny vzťah podľa zmluvy o kontrolnej činnosti). Vylúčenie oprávnenej osoby z dôvodu akéhokoľvek vzťahu, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, dáva široké medze rôznym úvahám, napr., či ako právny zástupca, ktorý dlhodobo zastupujem mandanta v jeho obchodných záležitostiach a som lojálny k mandantovi, či ipso facto nie som vylúčený v rámci zmluvy o kontrolnej činnosti vykonávať túto funkciu, hlavne keď zákonodarca oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu ( § 12 zákona) sľubuje odmenu pri odhalení nepravdivosti, alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod a sankcionuje aj porušenie zákazu uvedeného v

§ 19 pokutou v rozmedzí 10 tis.EUR-100 tis. EUR.

Celý příspěvek | Názory (5)


K podjatosti insolvenčního správce

Michal Krajčírovič, 18. 03. 2017 v 21:23

Na schůzi věřitelů následující po přezkumném jednání (jednoduše: zpravidla na prvním jednání v rámci insolvence/konkursu) jsou oprávněni věřitelé odvolat (soudem) jmenovaného insolvenčního správce a zvolit jiného, hlasuje-li pro více než polovina věřitelů ( § 29 odst. 1 insolvenčního zákona).

Zde se však dle mého velmi tvrdě sráží dvě ustanovení insolvenčního zákona - jednak toto právo dle § 29 a jednak § 24 (je insolvenční správce z insolvenčního řízení vyloučen, jestliže se zřetelem na jeho poměr k věci nebo k osobám účastníků je tu důvod pochybovat o jeho nepodjatosti).

Předně je třeba zmínit jednu podstatnou okolnost: přezkumných jednání (resp. následujících schůzí věřitelů) se v případě "drobných" dlužníků (typické oddlužení) nikdo z věřitelů neúčastní a zůstává soudem jmenovaný správce - věřitelů je navíc obvykle celá řada, byť s relativně malými pohledávkami, a tak "kolektivní kašlání na účast" i těm, kteří by se náhodou účastnit chtěli, nedává žádnou šanci na rozhodování o jmenování jiného správce. Odměna správce je u těchto oddlužení též maličká - cca 60tis. Kč během pěti let.

Celý příspěvek | Názory (0)


„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva

Tomáš Klinka, 17. 03. 2017 v 11:45

Po nedávnom upozornení na začínajúce medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) - tu - by som aj prostredníctvom Lexfora rád prezentoval aktuálny stav legislatívnych prác na "veľkej novele" v oblasti priemyselného vlastníctva. Novelizuje sa patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach a zákon o správnych poplatkoch[1]. Zmeny sa dotknú tak ustanovení súkromnoprávnej povahy (najmä zamestnanecký režim, spolumajiteľstvo, licencie, vymožiteľnosť práv), ako aj verejnoprávnej povahy (konanie o prihláške, rešerš medzinárodného typu, rešerš v prioritnej lehote, zrušovacie, výmazové a určovacie konanie, rozklad, vzťah k správnemu poriadku, elektronické podávanie). Kompletný materiál je k dispozícii na portáli Slov-lex.



Namiesto úvodu

Celý příspěvek | Názory (0)


Konanie o oddlžení a ochrana spotrebiteľa

Martin Friedrich, 03. 03. 2017 v 12:19

Novela ZKR účinná od 1.3.2017 priniesla zásadné zmeny v konkurznom konaní voči fyzickým osobám. Jednou zo zásadných zmien je aj úprava popierania prihlásených pohľadávok, ktoré po novom prešlo výlučne do rúk len iného prihláseného veriteľa ( § 167l ods. 5 ZKR) bez akejkoľvek ingerencie správcu. S odkazom na primerané použitie ustanovení § 32 ods. 3, 5 až 7, 9, 11, 13 až 16 a 18 ZKR to znamená, že popierajúci veriteľ bude musieť zložiť zábezpeku vo výške 350 eur. Navyše s odkazom na § 90 CSP si pre prípad, že popretý veriteľ podá určovaciu žalobu, musí popierajúci veriteľ zabezpečiť zastúpenie advokátom, pokiaľ on sám (FO) alebo v prípade PO jeho zamestnanec nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Do praxe sa to premietne tak, že popieranie pohľadávok veriteľmi v konaní o oddlžení bude skôr výnimkou ako pravidlom. Pretože sme vypustili materiálne preskúmavanie prihlásených pohľadávok správcom a veritelia po zvážení nákladov spojených s popieraním nie sú ekonomicky motivovaní popierať pohľadávky iných veriteľov, otvára sa nám otázka, ktorá časť konania o oddlžení sa bude venovať otázke neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Myslím si, že vypustením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom nám vzniká paradoxná situácia. Ak vychádzame z hypotézy, že konanie oddlžení má pomôcť osobám, ktorých ťažia najmä spotrebiteľské dlhy, ktoré nie sú schopní splácať, tak vylúčením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom sme prišli o nástroj, ktorým by sme tieto spotrebiteľské zmluvy podrobili reálnemu prieskumu z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Paradoxom je to, že zatiaľ čo za právnej úpravy účinnej do 28.2.2017 mohlo dôjsť k popretiu pochybných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv zo strany správcu a bez väčších nákladov, od 1.3.2017 sa nároky z tých istých spotrebiteľských zmlúv budú uspokojovať bez mihnutia oka, pretože veritelia ich vo väčšine prípadov popierať nebudú. Spotrebitelia tak v konečnom dôsledku v konaní o oddlžení uhradia (aj keď len čiastočne) tie pohľadávky, ktoré by inak veritelia len s veľkým problémom voči spotrebiteľovi uplatňovali na súde (rozhodcovské rozsudky, formulárové zmluvy nespĺňajúce podmienky, poplatky, poistenia naviazané na úver a podobne). Pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ZKR zďaleka nepokrývajú široké spektrum nárokov, ku ktorým sa spotrebiteľ môže zaviazať, najmä čo do istiny. Na jednej strane sme síce zjednodušili a zlacneli oddlženie, no na druhej strane sme výrazne zvýšili šance uspokojenia pohľadávok tým subjektom, pred ktorými sme spotrebiteľov chceli chrániť.

Celý příspěvek | Názory (3)


Stojí 5-ročná koncipientská prax za prepadom atraktivity advokácie na bod mrazu?

Marián Porvažník, 15. 02. 2017 v 17:25

Atraktivita kedysi váženého a žiadaného advokátskeho povolania je na bode mrazu a právnické fakulty naberajúce študentov bez prijímačiek sú považované skôr za „poistku“, ako za školu snov. Minimálna možnosť selekcie mladých ľudí sa už dnes podpisuje pod pokles kvality ľudí pôsobiacich na Slovenskom trhu advokátov, pričom tento trend sa bude, bez ďalšieho, len prehlbovať. Cieľom článku je zanalyzovať status quo, identifikovať príčiny a načrtnúť cestu, ktorou bude možné nepriaznivý trend zvrátiť.

1 Dôležitosť atraktivity advokácie

Atraktivita je nesmierne dôležitým elementom pri budovaní kvality akéhokoľvek kolektívu, nakoľko atraktívne kolektívy sú schopné zaujať väčšie množstvo záujemcov, z ktorých je možné prostredníctvom dôslednej selekcie získať vysoko kvalitných jednotlivcov. Práve možnosť vybrať si kvalitného jednotlivca spomedzi veľkého množstva záujemcov je základným kameňom úspechu všetkých svetových univerzít, medzinárodných korporácií, či verejných inštitúcií. Úloha „brandingu“ v oblasti ľudských zdrojov sa v poslednom čase stala jedným z dlhodobých fundamentov úspešných spoločností.[1] Advokácia nie je výnimkou, a preto by sa advokátsky stav mal snažiť systematicky zvyšovať atraktivitu advokátskeho povolania v záujme dlhodobého zvyšovania personálnej kvality jedného z pilierov právneho štátu.

Celý příspěvek | Názory (1)


Email jako důkaz?

Milan Kvasnica, 05. 02. 2017 v 12:55

Chtěl bych tímto navázat na předchozí příspěvek obsahující návod na fixlování faxu a to ze dvou důvodů. Jednak že to rozhodnutí zřejmě bude (bylo) publikováno v zelené sbírce a pak protože soudce v jedné mé věci chce uvěřit skutečnosti obsažené v notářskému zápisu.

Notářský zápis má tento obsah: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/notarak_anon.pdf

Přestože jsem to posledně v komentářích schytal, tak trvám na tom, že požadavku zákona "písemná forma je zachována i při právním jednání učiněném elektronickými nebo jinými technickými prostředky umožňujícími zachycení jeho obsahu a určení jednající osoby" elektronicky nepodepsaný email neobstojí, protože nejde určit, kdo to jednání učinil.

Celý příspěvek | Názory (3)


Rigor Cambialis zmenky

David Horváth, 02. 02. 2017 v 15:36



Ambíciou nasledujúceho článku je predostrieť možno kontroverzný názor na problematiku zmenkovej prísnosti, prípadne vyvolať diskusiu. S inštitútom zmenky sa autor dôkladne spoznal hlavne pri písaní diplomovej práce, pričom práve tematika rigor cambialis zmenky ho motivovala k predostretiu vlastných úvah. Aj keď je autor ešte len študentom a z ďaleka nie odborníkom, verí, že článkom prispeje k právno-teoretickým diskusiám.



Celý příspěvek | Názory (3)


Zástupcom proti svojej vôli na večné veky?

Maroš Macko, 29. 01. 2017 v 19:23

Dovolím si podeliť sa s o ďalšiu skúsenosť s CSP a jeho aplikáciu súdom v praxi:

Skutkový stav:

advokát bol v civilnom konaní ustanovený súdom v znení účinnom do 31.12.2011 2011 v zmysle ustanovenia § 30 OSP:

Celý příspěvek | Názory (0)


Odmena advokáta ustanoveného pred 31.12.2011 v civilnom konaní, alebo § 372t OSP a jeho úpra vCSP

Maroš Macko, 29. 01. 2017 v 19:01

Vážení kolegovia/kolegyne,

budem vďačný za Vaše postrehy resp. právny názor.

Skutkový stav:

Celý příspěvek | Názory (0)


Rozhodujú o sledovaní (vydaní a uchovávaní metadát) zákonní sudcovia?

Adam Valček, 27. 01. 2017 v 15:48

Od 1. januára 2016 sú účinné ustanovenia § 63 ods. 7 a násl. zákona č. 351/2011 Z. z. o súhlase s vydaním a uchovávaním telekomunikačných metadát mimo trestného konania, ktoré sa prijímali v nadväznosti na rozhodnutia ÚS SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 a ECJ v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 z 8. apríla 2014.

Krajské súdy som nedávno požiadal o sprístupnenie súhlasov s vydaním a uchovávaním metadát, ktoré vlani vydali. Odmietli ich sprístupniť a pri písaní odvolaní som si nakoniec musel preštudovať rozvrhy práce všetkých krajských súdov a znepokojilo ma, že iba Krajský súd v Bratislave má v rozvrhu práce jasne upravené, do pôsobnosti ktorých sudcov patrí rozhodovanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. Preto ma zaujíma váš názor, či v iných prípadoch ide o zákonných sudcov, ktorí o tejto agende rozhodovali, najmä s ohľadom na ustálenú judikatúru ÚS SR, že zákonným sudcom vo veci je ten sudca, ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 63 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. „na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu [s vydaním a uchovávaním metadát] sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov“. Ustanovenie odkazuje na § 4a zákona č. 166/2003 Z. z., ktorý znie:

Celý příspěvek | Názory (0)


"Veľká novela" v oblasti práva priemyselného vlastníctva - MPK

Tomáš Klinka, 23. 01. 2017 v 14:00

Aj touto cestou by som rád dal do pozornosti právnickej verejnosti návrh novelizácie ťažiskových zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky, správne poplatky), ktorý je od dnes, 23. januára 2017 možné pripomienkovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) a to až do 10. februára 2017 prostredníctvom portála Slov-lex.

Jednotlivé časti materiálu je možné stiahnuť na tomto linku:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-34

Celý příspěvek | Názory (0)


Nekonečný príbeh Mečiarových amnestií

Lucia Berdisová, 17. 01. 2017 v 21:38

Akoby chytení v časovej slučke opäť zažívame déjà vu diskusie o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Niečo je však tentoraz trochu iné – názorovo sa diskusia spestrila, zaangažovanie prezidenta jej dalo nový feeling, schválená deklarácia o odsúdení amnestií masku politického ťahania za jeden povraz a zdá sa, akoby na ťahu teraz mali byť právnici a právničky – už len čistá expertnosť, žiadna politika. To ostatné je mierne alibistické, keďže je dlhodobo známe, že na tému ne/zrušiteľnosti, nieto ešte na tému aplikovateľnosti (prvej a/alebo druhej) Mečiarovej amnestie neexistuje jeden právny názor a tiež neexistuje dôvod, prečo by sa mali rôzni právnici a právničky v právnom názore zjednotiť. Napokon, niekedy je ťažké zjednotiť sa sám so sebou. Výber právneho riešenia, teda tak či tak ostane na zodpovednosti politikov a političiek.


Predtým ako prihodím ďalšie právne polienko do ohníka, pozrime sa na alternatívy, ktoré sú v diskusii na stole. Máme tu návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, Šramkovu kritiku tohto riešenia a (ďalej skôr reprezentatívne) príspevky a glosy R. Sulíka, B. Bugára, či P. Schutza a M. Leška. Zároveň tu máme názor, že amnestie ako také sú nezrušiteľné a nezmeniteľné, a teda aj Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné.

Celý příspěvek | Názory (23)


zobrazit starší články