lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Petr Steiner (1)
Gabriel Závodský (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Gera (1)
Ján Pirč (1)
David Horváth (1)
Radoslav Pálka (1)
Michal Ďubek (1)
Pavel Lacko (1)
Miriam Potočná (1)
Bystrik Bugan (1)
lukasmozola (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Kubina (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Ladislav Pollák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter Marcin (1)
Petr Kavan (1)
Matej Kurian (1)
Vladislav Pečík (1)
David Halenák (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Estočák (1)
Vladimir Trojak (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Janík (1)
Robert Šorl (1)
Lucia Palková (1)
Lucia Berdisová (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Michalov (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Adamova (1)
Dušan Marják (1)
Viliam Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)
Marek Maslák (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
peter straka (1)
Matej Košalko (1)
Dušan Rostáš (1)
Paula Demianova (1)
Katarína Dudíková (1)
Igor Krist (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Šrámek (1)
Pavol Mlej (1)
Juraj Lukáč (1)
Emil Vaňko (1)
Gabriel Volšík (1)
Róbert Černák (1)
Nora Šajbidor (1)
Roman Prochazka (1)
Peter K (1)
Zuzana Kohútová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Konkurenčná doložka dojednaná v inej zmluve ako zmluve o obchodnom zastúpení

Zuzana Bukvisova, 24. 01. 2018 v 19:27

Zdravím všetkých, ktorí si kliknú na tento príspevok.

Prosím berte tento môj prvý príspevok ako námet na diskusiu. Skutočne ma zaujíma Váš názor na nižšie popísanú tému.


Celý příspěvek | Názory (4)


Zápis zabezpečovacieho opatrenia katastrom a priorita zápisov

Martin Friedrich, 24. 01. 2018 v 12:01

Zabezpečovacie opatrenie ako nový inštitút zavedený prostredníctvom CSP ja osobne vnímam ako pozitívnu zmenu, ktorá na jednej strane chráni práva veriteľa, a na druhej predstavuje proporcionálne miernejší zásah do práva dlžníka ako napr. neodkladné opatrenia, ktorým sa dlžníkovi zakázalo nakladať s jeho majetkom.



Z môjho pohľadu však nastáva problém pri zápise zabezpečovacieho opatrenia zo strany katastra. Podľa § 343 ods. 2 CSP zabezpečovacie opatrenia vzniká zápisom do príslušného registra, čo z pohľadu katastra znamená, že kataster zabezpečovacie opatrenie zapisuje záznamom ( § 34 ods. 1 katastrálneho zákona).

Celý příspěvek | Názory (2)


Čo robiť, keď Váš konkurent dostane štátnu pomoc?

Juraj Gyarfas, 14. 01. 2018 v 20:09

Asi pred ôsmymi rokmi som rozpísal blog na tému, prečo je právo štátnej pomoci na Slovensku tak málo populárne a prečo má tak trochu status škaredšej sestry súťažného práva. Chcel som sa pozastaviť nad tým, prečo sa o súťažnom práve (v zmysle antitrustu) organizujú konferencie, píšu články a nadpriemerne veľká časť študentov spomína súťažné právo ako oblasť, ktorej by sa chceli profesionálne venovať. Mal som dojem, že právo štátnej pomoci v tomto smere výrazne zaostáva (s výnimkou občasného pozdvižení pri každej ďalšej perle v ságe Frucona alebo Kristiánovej úvahy o tom, či urovnanie sporu ohľadom TIPOSu nie je štátnou pomocou).

Medzitým ubehlo zopár rokov a právo štátnej pomoci sa dostáva viac do povedomia. Jeden konkrétny aspekt je však v judikatúre aj odbornej literatúre podľa môjho názoru stále veľmi málo prítomný. Ide o súkromnoprávne vymáhanie práva štátnej pomoci - teda právne inštitúty, ktoré majú k dispozícii súkromné osoby negatívne dotknuté protiprávnou štátnou pomocou (najmä konkurenti príjemcu). Môže ísť o procesné nástroje v správnom konaní, v správnom súdnictve alebo v civilnom konaní vrátane žalôb o zastavenie vyplatenia štátnej pomoci, o vrátenie štátnej pomoci a o náhradu škody spôsobenej štátnou pomocou.

Európska komisia aj Súdny dvor EÚ súkromnoprávne vymáhanie veľmi podporujú. Okrem všeobecnej snahy priznať osobám negatívne dotknutým protiprávnym konaním nástroje na uplatnenie svojich záujmov je tu aj silné policy hľadisko. Keďže Komisia je v rámci celej EÚ jediným orgánom s právomocou na verejnoprávne vymáhanie štátnej pomoci a keďže jej kapacity sú limitované, môže byť decentralizácia prostredníctvom súkromnoprávnych žalôb veľkým prínosom k dodržiavaniu práva štátnej pomoci.

Celý příspěvek | Názory (4)


K zriaďovateľom stálych rozhodcovských súdov

Ivan Kormaník, 06. 01. 2018 v 19:54

Zdravím čitateľov LF a prajem úspešný rok 2018!

Nižšie je príspevok k zriaďovateľom stálych rozhodcovských súdov po novele zákona o rozhodcovskom konaní („ZoRK“), ktorá je účinná od 1.1.2017.

V príspevku je konkrétne:

Celý příspěvek | Názory (5)


Košické dni súkromného práva II.

Jaroslav Čollák, 04. 12. 2017 v 16:08

Ako býva zvykom v lexforáckej ekipe, dodržujem - a s predstihom informujem o konaní medzinárodnej vedeckej konferencie "Košické dni súkromného práva", ktorú organizuje Katedra občianskeho práva PRF UPJŠ v KE, to v dňoch 18.-20.4.2018.

Prihlasovanie možné do 31.12.2017.

Druhý ročník konferencie je venovaný pocte pána prof. JUDr. Karola Planka, DrSc. a pani prof. JUDr. Oľge Plankovej, CSc.

Celý příspěvek | Názory (0)


Vyrubovanie súdnych poplatkov advokátom – právnickým osobám za elektronické podania od 1.7.2017 do 31.12.2017

Jana Mitterpachova, 02. 12. 2017 v 23:25

Keďže sa na stránkach tohto fóra pravidelne objavujú informácie o skúsenostiach advokátov s elektronickou komunikáciou so súdmi, nedá mi nereagovať aj na prax vyrubovania troj- resp. desať- eurových súdnych poplatkov za elektronické podania advokátov – právnických osôb po 1.7.2017. Aj keď sa o pár dní tieto poplatky stanú históriou, chcela by som týmto príspevkom poskytnúť pohľad na možnosti obrany proti takémuto poplatku respektíve otvoriť diskusiu o skúsenostiach s nimi.

Povinnosť doručovať podania súdom elektronicky bola zavedená zákonom č. 152/2017 Z.z., ktorý v súvislosti so prechodom na elektronický výkon štátnej správy novelizoval viacero právnych predpisov. Najznámejším ustanovením tejto novely je pre advokátov nesporne § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2017 (ďalej len „ZoS“), podľa ktorého sú s účinnosťou od 1.7.2017 advokáti povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom. Táto povinnosť sa zatiaľ do 1.7.2018 v zmysle § 101cd ZoS nevzťahuje na advokátov - fyzické osoby. Doručovanie písomnosti nielen v listinnej, ale aj elektronickej podobe pritom predpokladá aj § 125 CSP.

Okrem toho bol zákonom č. 152/2017 Z.z. zmenený aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), v ktorom boli – ale až s účinnosťou od 1.1.2018 zmenené pôvodná položka 20a jeho prílohy č. 1 - Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“) a definícia poplatníka. Súčasná položka 20a Sadzobníka zavedená do ZSP od 1.7.2012 ukladá súdny poplatok vo výške 3,- € resp. 10,- € za vyhotovenie podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v listinnej podobe. Nová položka 20a nahrádza pôvodnú položku 20a a naopak ukladá poplatok za spracovanie podania doručeného v listinnej podobe do elektronickej podoby. Pri ich porovnaní je celkom zrejmé, že kým pôvodná položka nahrádza náklady spojené so spracovaním elektronického podania, nové znenie listinného podania. Tým, že došlo k odloženiu účinnosti týchto ustanovení ZSP, došlo k vytvoreniu určitého prechodného obdobia, kedy síce advokáti – právnické osoby sú povinní doručovať podania len do elektronickej schránky súdu, ale ešte za to nebudú sankcionovaní súdnym poplatkom vo výške 20,- €. Tento navyše nebude uložený ako poplatníkovi ich klientovi, ale práve advokátovi, ktorý sa podľa nového § 2 ods. 1 písm. f) ZSP stane novým subjektom poplatkovej povinnosti.

Celý příspěvek | Názory (0)


Pozvánka: Diskusný seminár k novele Obchodného zákonníka

Kristián Csach, 22. 11. 2017 v 12:47

Ako býva dobrým zvykom, pozývame odbornú verejnosť na diskusné stretnutie k novele Obchodného zákonníka. Termín: 29.11.2017 od 14:00, miesto: Právnická fakulta TU, Trnava, prednášková miestnosť č. 12. Zúčastnených a ďalšie informácie nájdete na stránkach fakulty alebo priamo v pozvánke. Dúfame, že sa aj medzi advokátmi, sudcami a právnikmi všeobecne nájde dostatok záujemcov o diskusiu o mimoriadne dôležitých zmenách právnej úpravy. Prosím o registráciu z kapacitných dôvodov. Tešíme sa na stretnutie.

Celý příspěvek | Názory (2)


Krátke správy z rekodifikácie IV (viacrýchlostný Obč. zák.?)

Milan Hlušák, 14. 10. 2017 v 17:14

Tentokrát len stručne.

Vyzerá to tak, že naše civilné právo sa bude rekodifikovať postupne, po častiach. Najprv sa poriešia „politicky“ rýchlo priechodné témy (záväzkové právo, odstránenie dualizmu medzi obč. a obch. právom) a až následne tie ťažšie, hodnotovo náročnejšie. Takýmto postupom sa má predísť prípadnej politickej nepriechodnosti nového kódexu ako celku.

To ale zrejme neznamená, že by sa práce na tých náročnejších témach mali pozastaviť. Jednotlivé pracovné skupiny majú naďalej pracovať podľa pôvodných plánov.

Celý příspěvek | Názory (0)


Odmietnutie odvolania ako oneskoreného - alebo skôr odmietnutie spravodlivosti ?

Tomáš Klinka, 09. 10. 2017 v 08:00



Všetci sa postupne vyrovnávame s využívaním elektronických prostriedkov komunikácie aj vo vzťahu k súdom. Advokáti už majú zákonnú povinnosť komunikovať so súdmi elektronicky a využívať pritom svoju elektronickú schránku (samostatní advokáti - fyzické osoby až od 1. júla 2018). Porušenie tejto povinnosti bude od 1.1.2018 dokonca sankcionovateľné osobitným súdnym poplatkom. Nejdem sa v tomto poste púšťať do polemiky o technickej (ne)pripravenosti príslušných e-nástrojov a o užívateľskom (dis)komforte, skôr si chcem posvietiť na legislatívnu úpravu e-governmentu a to konkrétne v časti doručovania do e-schránky. Správna aplikácia tu spôsobuje totiž vážne problémy. Posúďte sami.



Celý příspěvek | Názory (4)


Účelové postúpenie pohľadávky počas konania a možná obrana podľa CSP (zameraná na náhradu trov)

Ivan Bojna, 05. 10. 2017 v 10:15

Pozdravujem čitateľov lexfóra,

rád by som predostrel na diskusiu otázku, ako (resp. či vôbec) sa dá brániť nasledujúcej situácii:



Celý příspěvek | Názory (14)


Zastavení exekuce vedené dle nicotného rozhodčího nálezu po jejím vymožení

Milan Kvasnica, 25. 09. 2017 v 13:00

Nejspíš to již všichni zaznamenali, nicméně rozhodnutí Nejvyššího soudu, vydané pod sp. zn.: 20 Cdo 3331/2017 si zaslouží své místo i na LF.

O možnosti zastavit exekuci i po jejím vymožení psal Mgr. Adam Krejčí ve své práci zde: https://is.muni.cz/th/391472/pravf_m/Diplomova_Prace_Krejci_Adam.pdf (strana 77 a dále).

Nyní Nejvyšší soud publikoval rozhodnutí, v němž výslovně uvádí: "judikatura Nejvyššího soudu je postavena na principu, že exekuci lze vést výhradně na základě způsobilého exekučního titulu a pro případ, že tomu tak není, musí být exekuce zastavena i poté, co pohledávka, její příslušenství a náklady exekuce byly vymoženy."

Celý příspěvek | Názory (0)


Ručenie a subrogácia

Milan Hlušák, 18. 09. 2017 v 12:19

Podnetom pre napísanie tohto postu bol článok I. a A. Feketeovcov v Justičnej revue 5/2017, ktorý sa zaoberal tým, či splnením dlhu ručiteľ vstupuje do práv uspokojeného veriteľa. S autormi ale nechcem nejako polemizovať. Otázka to totiž nie je jednoduchá. Komplikuje ju nielen rozdielne znenie § 550 Obč. zák. a § 308 Obch. zák., ale aj ďalšie nezrovnalosti.

Tak napríklad prečo stred. Obč. zák. ( § 308) — na rozdiel od § 1358 ABGB — riešil subrogáciu nie všeobecne, ale len v súvislosti s povinnosťou veriteľa prijať plnenie. Alebo prečo súčasný Obč. zák. prevzal zo stred. Obč. zák. (a poťažmo aj z ABGB) len slová o nároku ručiteľa na náhradu, ale už nie slová o vstupe do práv. Prípadne prečo § 332 Obch. zák. neprevzal z § 220 Zákonníka medzinárodného obchodu (ZMO) povinnosť veriteľa previesť na ručiteľa „zabezpečovacie prostriedky“, keď ho inak prevzal skoro doslovne. Ďalej prečo § 308 Obch. zák. nahradil formuláciu § 203 ZMO „vstupuje do práv veriteľa“ slovami „nadobúda práva veriteľa“ a prečo toto „nadobudnutie“ na rozdiel od ZMO obmedzil len na práva „voči dlžníkovi“. A nakoniec aký je vlastne vzťah medzi § 308 a 332 Obch. zák. (upravujú niečo iné alebo je to všeobecné v. osobitné ustanovenie?).

Mojim cieľom nie je dať na tieto otázky — a medzi nimi najmä na otázku, či § 550 Obč. zák. predstavuje subrogáciu, príp. zákonnú cesiu — jednoznačne presvedčivú odpoveď. Veď ju za viac ako polstoročie nedokázali dať iné kapacity, hoci ide o otázku často diskutovanú (napr. na listoch Socialistickej zákonnosti v rokoch 1985-1987), resp. rozoberanú alebo aspoň načrtnutú v podstate v každom komentári.

Celý příspěvek | Názory (0)


Drony a ochrana osobných údajov

Ladislav Hrabčák, 14. 09. 2017 v 20:45

Drony a ochrana osobných údajov

Využitie dronov je širokospektrálne. Ich výskyt a dostupnosť nabrali rozmery, pre ktoré bolo neúnosné, aby daná oblasť zostala neregulovanou.[1] Taktiež sa nám naskytá otázka ochrany osobnosti, ktorú poskytuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej je to otázka ochrany osobných údajov v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) a konečne ochrana utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

My sa na tomto mieste zameriame na parciálnu otázku, ktorou sú drony v kontexte ochrany osobných údajov. Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky neupravuje túto problematiku, a preto je pre nás smerodajná:

Celý příspěvek | Názory (0)


Drony a právny rámec v podmienkach SR

Ladislav Hrabčák, 10. 09. 2017 v 17:53

Drony a právny rámec v podmienkach SR

Pre 21. storočie je charakteristický prudký technický rozvoj. Ten má svoje nepochybné plusy, ale zároveň aj mínusy. Tieto vonkajšie okolnosti nemôžu ostať bez povšimnutia z pohľadu zákonodarcu, ktorý (by mal) na ne promptne reagovať. Takouto otázkou je aj rozvoj bezpilotného letectva alebo ak chcete tzv. dronov, ktoré sa z vojenskej oblasti dostali do bežného života.

Právnymi prameňmi na danom úseku sú:

Celý příspěvek | Názory (1)


zobrazit starší články