lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (152)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (19)
Milan Hlušák (15)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Dávid Tluščák (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Prochazka (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Igor Krist (1)
Viliam Vaňko (1)
I. Stiglitz (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Ladislav Pollák (1)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
Vincent Lechman (1)
Bohumil Havel (1)
Róbert Černák (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Šorl (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Adamova (1)
lukas.kvokacka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Lucia Palková (1)
Juraj Lukáč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Hudec (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Janík (1)
Peter Marcin (1)
Tibor Menyhért (1)
Ondrej Halama (1)
Dušan Marják (1)
Petr Steiner (1)
David Horváth (1)
Petr Kavan (1)
Martin Šrámek (1)
Marek Maslák (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Svoboda (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Kubina (1)
David Halenák (1)
Lucia Berdisová (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Galgoczy (1)
Katarína Dudíková (1)
peter straka (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Demo (1)
Vladislav Pečík (1)
Ján Pirč (1)
Peter K (1)
Radoslav Pálka (1)
Miriam Potočná (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Gera (1)
Paula Demianova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ručenie a subrogácia

Milan Hlušák, 18. 09. 2017 v 12:19

Podnetom pre napísanie tohto postu bol článok I. a A. Feketeovcov v Justičnej revue 5/2017, ktorý sa zaoberal tým, či splnením dlhu ručiteľ vstupuje do práv uspokojeného veriteľa. S autormi ale nechcem nejako polemizovať. Otázka to totiž nie je jednoduchá. Komplikuje ju nielen rozdielne znenie § 550 Obč. zák. a § 308 Obch. zák., ale aj ďalšie nezrovnalosti.

Tak napríklad prečo stred. Obč. zák. ( § 308) — na rozdiel od § 1358 ABGB — riešil subrogáciu nie všeobecne, ale len v súvislosti s povinnosťou veriteľa prijať plnenie. Alebo prečo súčasný Obč. zák. prevzal zo stred. Obč. zák. (a poťažmo aj z ABGB) len slová o nároku ručiteľa na náhradu, ale už nie slová o vstupe do práv. Prípadne prečo § 332 Obch. zák. neprevzal z § 220 Zákonníka medzinárodného obchodu (ZMO) povinnosť veriteľa previesť na ručiteľa „zabezpečovacie prostriedky“, keď ho inak prevzal skoro doslovne. Ďalej prečo § 308 Obch. zák. nahradil formuláciu § 203 ZMO „vstupuje do práv veriteľa“ slovami „nadobúda práva veriteľa“ a prečo toto „nadobudnutie“ na rozdiel od ZMO obmedzil len na práva „voči dlžníkovi“. A nakoniec aký je vlastne vzťah medzi § 308 a 332 Obch. zák. (upravujú niečo iné alebo je to všeobecné v. osobitné ustanovenie?).

Mojim cieľom nie je dať na tieto otázky — a medzi nimi najmä na otázku, či § 550 Obč. zák. predstavuje subrogáciu, príp. zákonnú cesiu — jednoznačne presvedčivú odpoveď. Veď ju za viac ako polstoročie nedokázali dať iné kapacity, hoci ide o otázku často diskutovanú (napr. na listoch Socialistickej zákonnosti v rokoch 1985-1987), resp. rozoberanú alebo aspoň načrtnutú v podstate v každom komentári.

Celý příspěvek | Názory (0)


Drony a ochrana osobných údajov

Ladislav Hrabčák, 14. 09. 2017 v 20:45

Drony a ochrana osobných údajov

Využitie dronov je širokospektrálne. Ich výskyt a dostupnosť nabrali rozmery, pre ktoré bolo neúnosné, aby daná oblasť zostala neregulovanou.[1] Taktiež sa nám naskytá otázka ochrany osobnosti, ktorú poskytuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej je to otázka ochrany osobných údajov v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) a konečne ochrana utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

My sa na tomto mieste zameriame na parciálnu otázku, ktorou sú drony v kontexte ochrany osobných údajov. Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky neupravuje túto problematiku, a preto je pre nás smerodajná:

Celý příspěvek | Názory (0)


Drony a právny rámec v podmienkach SR

Ladislav Hrabčák, 10. 09. 2017 v 17:53

Drony a právny rámec v podmienkach SR

Pre 21. storočie je charakteristický prudký technický rozvoj. Ten má svoje nepochybné plusy, ale zároveň aj mínusy. Tieto vonkajšie okolnosti nemôžu ostať bez povšimnutia z pohľadu zákonodarcu, ktorý (by mal) na ne promptne reagovať. Takouto otázkou je aj rozvoj bezpilotného letectva alebo ak chcete tzv. dronov, ktoré sa z vojenskej oblasti dostali do bežného života.

Právnymi prameňmi na danom úseku sú:

Celý příspěvek | Názory (1)


Odvolání vedlejšího účastníka v řízení

Michal Krajčírovič, 14. 07. 2017 v 21:25

Ve věci vedlejšího účastenství jsem se setkal se zajímavou otázkou a (pro mě) překvapivým názorem NS, se kterým bych rád seznámil ostatní, mimo jiné proto, že institut vedlejšího účastenství považuji za poněkud nedoceněný a užívaný spíše marginálně.



V řízení vedeném Městským soudem v Praze (sp. zn. 196 ICM 444/2014) na stranu žalobce vstoupili dva vedlejší účastníci, žalobce byl v řízení neúspěšný. Proti vstupu vedlejších účastníků nebyly po dobu řízení vzneseny námitky a nebylo o nich ve smyslu § 93 odst. 2 osř soudem rozhodováno.

Celý příspěvek | Názory (1)


"Zdržovací nárok" nie je medicínsky pojem !

Tomáš Klinka, 09. 06. 2017 v 18:04

S blížiacim sa začiatkom leta si dovolím jedno odľahčené - a neveľmi učené - zamyslenie ... Nedávno som sa stretol so zaujímavým prípadom, ktorý do istej miery poodhaľuje "slabé miesta" vymáhania práv duševného vlastníctva na Slovensku a núti klásť si otázky, či vôbec vedia niektorí slovenskí CbPv sudcovia - po viac ako 12 rokov od vstupu do EÚ - že existuje nejaké (už podstatne revidované) nariadenie o ochrannej známke EÚ, že sú povinní ho aplikovať v prípadoch, keď konajú ako súdy pre ochranné známky EÚ, že sú vôbec takýmito súdmi a že "zdržovací nárok" nie je termín z medicínskeho prostredia.



Najprv však niekoľko faktov: Majiteľ ochrannej známky EÚ č. 008410748 "SBS tactical BAIT products" s právom prednosti od 2. februára 2009, ktorá bola zapísaná do registra 10. mája 2010, podal 5. októbra 2010 na Okresnom súde Bratislava I návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým v súlade s vtedy platným § 76 odsek 1 písm. h) OSP žiadal, aby sa odporca zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje jeho právo duševného vlastníctva, a teda aby sa odporca zdržal používania kombinovanej ochrannej známky navrhovateľa „SBS tactical BAIT products“ registrovanej pre celé územie EÚ a to v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom, predovšetkým používania označenia zhodného alebo podobného s ochrannou známkou navrhovateľa v spojení s tovarmi a službami ponúkanými a poskytovanými odporcom ako aj na internetových portáloch prevádzkovaných odporcom a na akýchkoľvek tlačivách a reklamných zobrazeniach vydávaných odporcom. Odporca totiž v tom čase bol držiteľom domény www.sbsbaits.sk a http://sbsbaits.inshop.sk, pričom prostredníctvom týchto internetových portálov prezentoval a ponúkal tovary a poskytoval svoje služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na týchto internetových portáloch vyobrazoval a používal zhodné alebo podobné označenie ochrannej známky, ktorá patrí navrhovateľovi, a to bez jeho súhlasu. Odporca používal zhodné alebo podobné označenie ochrannej známky navrhovateľa na ním ponúkaných tovaroch, prípadne obaloch, ako aj poskytoval služby pod takýmto označením, tiež bez súhlasu navrhovateľa.

Celý příspěvek | Názory (0)


Slovenská advokátska komora na križovatke

Marián Porvažník, 07. 06. 2017 v 09:35

Od poslednej Konferencie advokátov v roku 2013 uplynuli štyri roky a je nad slnko jasnejšie, že dosluhujúce predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory („Komora“) odovzdáva advokátsky stav v horšom stave, ako ho preberalo. Prepad atraktivity advokácie v očiach verejnosti a úpadok záujmu o štúdium práva sú len špičkami ľadovca, na ktorých má súčasné vedenie nemalý podiel. Našťastie sa o pár dní bude konať ďalšia konferencia („Konferencia“) a s ňou svitá nádej na zmenu.

1 Ako sa za štyri roky zmenila atraktivita advokácie

Od nástupu súčasného vedenia klesol záujem o štúdium práva na Slovensku o 60%, čo spôsobilo, že prvé ročníky právnických fakúlt dnes s prehľadom uspokoja dopyt prakticky všetkých záujemcov. Prijímačky tak stratili úplne zmysel a boli buď zrušené, alebo sa stali formalitou. Talentová základňa, z ktorej môžu advokáti čerpať, sa tak nebezpečne vyprázdňuje. Pokračovanie súčasného stavu bude mať v dlhodobom horizonte katastrofálny dopad na kvalitu služieb poskytovaných klientom.

Celý příspěvek | Názory (0)


„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva (II. časť)

Tomáš Klinka, 28. 05. 2017 v 18:29

Od publikovania prvej časti tohto článku (aj tu) v marci 20171 došlo k viacerým významným zmenám2 v legislatívnom návrhu a k celkovému posunu legislatívneho procesu. Legislatívna rada vlády SR na svojich dvoch zasadnutiach (28. marca a 12. apríla 2017) prerokovala a s pripomienkami schválila návrh veľkej novely3. Je potrebné oceniť konštruktívny prístup Legislatívnej rady vlády SR, jej vedenia, jednotlivých členov a sekretariátu, ktorí podstatne prispeli k zvýšeniu kvality predloženého návrhu a to nielen z hľadiska legislatívnej techniky, ale aj efektívnejšej úpravy nasledovných právnych inštitútov:

Celý příspěvek | Názory (0)


Krátke správy z rekodifikácie III (stop rozvodom dohodou, predmanželským zmluvám a registrovaným partnerstvám?)

Milan Hlušák, 22. 05. 2017 v 15:11

Na webe Ministerstva spravodlivosti bola zverejnená ďalšia zápisnica zo zasadnutia predsedníctva komisie pre rekodifikáciu súkromného práva. (Od zverejnenia predchádzajúcej uplynul skoro celý jeden rok...)
Tentoraz sa na zasadnutí okrem ministerky spravodlivosti zúčastnili aj poslanci NR SR a iní odborníci z praxe. Podkladom pre zasadnutie bol materiál — Prehľad plánovaných najmarkantnejších zmien v novej právnej úprave súkromného práva —, ktorý predstavuje sumár najpodstatnejších zmien, ktoré by sa mali novou právnou úpravou zaviesť.

Škoda len, že tento materiál nie je zverejnený tiež.

Celý příspěvek | Názory (0)


Okresné súdy v Bratislave by mal nahradiť nový Mestský súd

Milan Hlušák, 02. 05. 2017 v 17:23

Chcel by som upozorniť na zámer Ministerstva spravodlivosti nahradiť v Bratislave súčasný systém okresných súdov jedným mestským súdom, prípadne štyrmi špecializovanými mestskými súdmi. Zároveň by sa mala kúpiť/prenajať úplne nová budova, ktorá by všetky súdy sústredila na jednej adrese. Výnimkou by bola zrejme len trestná agenda, ktorá by sa pre celú Bratislavu sústredila v Justičáku. Viac info tu.

Ministerstvo teraz zámer detailizuje a následne po prerokovaní s dotknutými súdmi ho posunie do pripomienkového konania.

Neviem, či je zmena systému vhodná, ale ak už, osobne by som volil alternatívu jedného mestského súdu. Koncepčne to do nášho justičného systému zapadá viac, ako štyri samostatné mestské súdy špecializované na konkrétnu agendu.

Celý příspěvek | Názory (0)


Vládne nariadenie č. 63/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu žida

Milan Hlušák, 18. 04. 2017 v 13:44

Týmto krátkym postom by som chcel pripomenúť, že presne pred 78 rokmi slovenská vláda prijala vládne nariadenie o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach, čím sa na Slovensku spustilo tzv. arizačné zákonodarstvo. Nariadenie sa nás právnikov dotýka obzvlášť, pretože jedným z jeho hlavných cieľov bolo výrazne obmedziť, resp. úplne vylúčiť pôsobenie židov v advokácii a notárstve. Znenie nariadenia možno nájsť tu.



Čoraz častejšie sa pritom objavujú ospravedlňujúce hlasy, že riešiť židovskú otázku nebolo možné inak, resp. že sa vtedy o mnohom nevedelo. Samozrejme, nik z nás nevie garantovať, že keby sme sa vrátili v čase, vtedajšiemu režimu by sme sa vzopreli. Táto neistota nám však nijako nemôže brániť v tom, aby sme vtedajší prístup razantne odsúdili.

Celý příspěvek | Názory (2)


Tretí ročník konferencie o rozhodcovskom konaní - Arbitration Conference 2017

Pavel Lacko, 27. 03. 2017 v 07:13

Vážení priatelia arbitráže,



dňa 27.04.2017 od 9:00 do 14:00 sa v priestoroch Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční 3. ročník konferencie o rozhodcovskom konaní s názvom "Arbitration Conference 2017".

Celý příspěvek | Názory (0)


K problematike konečných užívateľov výhod a k postaveniu advokáta ako oprávnenej osoby

Ladislav Pollák, 24. 03. 2017 v 10:12

Nový protischránkový zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora v ustanovení §2 ods. 1 písm. c/ uvádza, že osobou oprávnenou na zápis partnera verejného sektora, /ďalej aj „PVS“- vymedzenie ktorého upravuje zákon v ust. § 2 ods. 1 písm. a)/ môže byť iba advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor a daňový poradca, pričom tieto „oprávnené osoby“ podľa ust. § 13 ods. 5 zákona ručia za zaplatenie prípadnej pokuty uloženej štatutárnemu orgánu, resp. každému členovi štatutárneho orgánu partnerov verejného sektora za porušenie ich povinností. Pokuta štatutárovi, alebo členovi štatutárneho orgánu môže byť uložená v rozmedzí od 10 tis. EUR do 100 tis. EUR.

Uvedomujúc si obsah listu SAK pri uzatváraní zmluvy o profesijnej zodpovednosti advokáta, že poistenie, ktoré uzatvorila SAK s poisťovateľom sa nevzťahuje na výkon funkcie oprávnenej osoby a po prečítaní všetkých (často vágnych) ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o určení konečných užívateľov výhod, som ostal znechutený. Poukazujúc hlavne na absenciu môjho profesijného poistenia a ďalej na ustanovenie § 19 písm. c/ zákona, ktoré uvádza, že oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, alebo členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora“, sa ako advokát zdráham prevziať na seba funkciu oprávnenej osoby (nejde o právny vzťah podľa mandátnej zmluvy ale o obchodno-právny vzťah podľa zmluvy o kontrolnej činnosti). Vylúčenie oprávnenej osoby z dôvodu akéhokoľvek vzťahu, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, dáva široké medze rôznym úvahám, napr., či ako právny zástupca, ktorý dlhodobo zastupujem mandanta v jeho obchodných záležitostiach a som lojálny k mandantovi, či ipso facto nie som vylúčený v rámci zmluvy o kontrolnej činnosti vykonávať túto funkciu, hlavne keď zákonodarca oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu ( § 12 zákona) sľubuje odmenu pri odhalení nepravdivosti, alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod a sankcionuje aj porušenie zákazu uvedeného v

§ 19 pokutou v rozmedzí 10 tis.EUR-100 tis. EUR.

Celý příspěvek | Názory (5)


K podjatosti insolvenčního správce

Michal Krajčírovič, 18. 03. 2017 v 21:23

Na schůzi věřitelů následující po přezkumném jednání (jednoduše: zpravidla na prvním jednání v rámci insolvence/konkursu) jsou oprávněni věřitelé odvolat (soudem) jmenovaného insolvenčního správce a zvolit jiného, hlasuje-li pro více než polovina věřitelů ( § 29 odst. 1 insolvenčního zákona).

Zde se však dle mého velmi tvrdě sráží dvě ustanovení insolvenčního zákona - jednak toto právo dle § 29 a jednak § 24 (je insolvenční správce z insolvenčního řízení vyloučen, jestliže se zřetelem na jeho poměr k věci nebo k osobám účastníků je tu důvod pochybovat o jeho nepodjatosti).

Předně je třeba zmínit jednu podstatnou okolnost: přezkumných jednání (resp. následujících schůzí věřitelů) se v případě "drobných" dlužníků (typické oddlužení) nikdo z věřitelů neúčastní a zůstává soudem jmenovaný správce - věřitelů je navíc obvykle celá řada, byť s relativně malými pohledávkami, a tak "kolektivní kašlání na účast" i těm, kteří by se náhodou účastnit chtěli, nedává žádnou šanci na rozhodování o jmenování jiného správce. Odměna správce je u těchto oddlužení též maličká - cca 60tis. Kč během pěti let.

Celý příspěvek | Názory (0)


„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva

Tomáš Klinka, 17. 03. 2017 v 11:45

Po nedávnom upozornení na začínajúce medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) - tu - by som aj prostredníctvom Lexfora rád prezentoval aktuálny stav legislatívnych prác na "veľkej novele" v oblasti priemyselného vlastníctva. Novelizuje sa patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach a zákon o správnych poplatkoch[1]. Zmeny sa dotknú tak ustanovení súkromnoprávnej povahy (najmä zamestnanecký režim, spolumajiteľstvo, licencie, vymožiteľnosť práv), ako aj verejnoprávnej povahy (konanie o prihláške, rešerš medzinárodného typu, rešerš v prioritnej lehote, zrušovacie, výmazové a určovacie konanie, rozklad, vzťah k správnemu poriadku, elektronické podávanie). Kompletný materiál je k dispozícii na portáli Slov-lex.



Namiesto úvodu

Celý příspěvek | Názory (0)


zobrazit starší články