Juraj Alexander, 20. 01. 2010 v 00:39
Tak novelka zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorej tu už bola reč, sa nám v medzirezortnom pripomienkovom konaní utešene rozrástla, vláda však z neznámych (avšak pochopiteľných) dôvodov jej púť legislatívnym procesom 13.1.2010 prerušila. Okrem návrhov týkajúcich sa PPP projektov, ktoré, ako som písal v komente k zmieňovanému postu, boli dosť nešťastne koncipované, mala novela riešiť aj hospodársku krízu. Dovolím si niekoľko zhrnujúcich komentárov k novele a hlavne, na čo sa už dlho chystám, zopár poznámok na adresu slovenského ZKR vo všeobecnosti.
I. Novela
Je možné tvrdiť, že v roku 2005 bolo potrebné zastaviť problémy spojené s veriteľskými návrhmi a že dnes je už doba vyspelá dostatočne na to, aby sme sa vrátili k normálnemu modelu, kde aj veritelia môžu zahájiť insolvenčné konanie. Návrh na to naštastie reaguje a naozaj veriteľské návrhy pripúšťa. Tým však jeho pozitíva asi končia. Pozrime sa najprv na koncepčné nedostatky ZKR a potom na to, čo vypadlo z legislatívneho procesu po dvoch rokoch príprav.
II. ZKR a koncepcia
K ZKR všeobecne:
- zákon celkovo stojí na komunikačných technológiách a koncepciách minulého storočia (ale čo na to povedať, keď jediný súd s poriadným webom je OS Veľký Krtíš… viz tu):
- je naprosto nepochopiteľné, prečo slovenský zákonodárca nezaviedol verejnosť insolvenčných spisov, po vzore či už českého, amerického alebo akéhokoľvek iného rozvinutého modelu - kolektívne konania sa spravidla týkajú toľkých ľudí, a zneužitie prístupu sa dá tak jednoducho kontrolovať, že neexistuje argument proti elektronizácii a zverejňovaniu všetkých insolvenčných spisov (prístup môže byť teoreticky obmedzený na advokátov, zneužitiu môže brániť rozsiahle právo súdu prístup k spisu, najmä v individuálnych insolvenčných konaniach, obmedzi);
- lehoty medzi podaním insolvenčných návrhov (na konkurz a reštrukturalizáciu) a začatím konania sú v dnešnej dobe mierne nezmyselné - informácia o podanom návrhu sa môže šíriť rýchlosťou kliku a v momente, keď sa rozšíri, je zkaza dlžníkovno podniku prakticky hotová; ak trvá ešte 15 dní, kým súd začne konanie a tým zaháji moratórium chrániace dlžníka pred snahou veriteľov získať splnenie svojich pohľadávok, a potom ďalších 30 dní, kým sa rozhodne, či na dlžníka vôbec bude vyhlásený konkurz, neistota a zákerný dopad na podniky dlžníkov je podstatne zásadnejší, ako keby moratórium začínalo automaticky podaním návrhu (a jeho elektronickým zverejnením) a súd by ho následne mohol zrušiť (ak je návrh na odmietnutie) alebo zmeniť podľa potreby;
- zákon rieši neskutočné množstvo detailov, ktoré by mal riešiť vykonávací predpis, a nerieši veľké množstvo podstatných právnych otázok (napr. zapodstatové pohľadávky a poskytovatelia služieb v priebehu reštrukturalizácie); tým je celá úprava dosť skostnatelá
- nijak nie je riešené financovanie v priebehu insolvenčného konania - tým je de facto znemožnená úspešná reštrukturalizácia
- lehota na reštrukturalizáciu je príliš krátka, nemožnosť veriteľského návrhu znemožňuje pripraviť neschopný management o kontrolu bez likvidácie podniku
- do konkurzu sa nezmyselne spisujú aj veci vo vlastníctve tretích osôb zabezpečujúce pohľadávky voči dlžníkovi
- zákon nijak explicitne nerieši koncentráciu všetkých konaní súvisiacich s úpadkom v rukách jednoho sudcu (a ideálne aj koncentráciu všetkých insolvenčných konaní týkajúcich sa jednoho koncernu)
- zákon nezmyselne upravuje polovicu vecí dva krát (prihlasovanie, veriteľských výbor) namiesto jasného vyzdvihnutia rozdielov a spoločnej úpravy rovnakých otázok
- z neznámeho dôvodu nie je možné odporovať právnym úkonom v reštrukturalizácii
- za podriadené pohľadávky zákon z neznámeho dôvodu považuje len tie, ktoré sú spojené s absurdným záväzkom podriadenosti podľa § 408a ObchZ
A tak ďalej, dalo by sa pokračovať. Zákon má iste oproti svojmu predchodcovi množstvo pozitív, ale to neznamená, že by sa nemal vyvíjať. Namiesto riešenia detailov by insolvenčný zákon mal riešiť podstatné veci, ktoré sa kľúčovo týkajú práv strán. Kľúčovou je však transparentnosť insolvenčných konaní a verejný internetový register by mal byť zavedený čo najskôr - "slnečný svit je najlepšou dezinfekciou", ako hovoril sudca Brandeis.
III. K novele podrobne
Len ilustračne, si dovolím zopár konkrétnych pripomienok, vediac, že návrh v tejto podobe našťastie svetlo sveta nezazrie:
- bod 1) vypúšťa domnienku existencie úpadku v prípade dlžníckeho návrhu na reštrukturalizáciu s odôvodnením, že reštrukturalizácia je prípustná aj v prípade hroziaceho úpadku. Zbytočné komplikovanie vstupu do reštrukturalizácie, pretože existencia hrozby bude musieť byť predmetom dokazovania.
- bod 4 bez akejkoľvek vecnej diskusie jednoznačne ruší akékoľvek možné dohady o tom, že slovenské insolvenčné právo obsahovalo ustanovenie o posudzovaní zabezpečovacích práv podľa obsahu a nie podľa formy, tj. že automaticky recharakterizovalo štruktúry, ktoré ekonomicky slúžia k zabezpečeniu záväzku, na zabezpečovacie právo bez ohľadu na ich formu (napr. rôzne leasingy) (viz. článok Tomáša Richtera o stávke na divokú kartu v PrRo niekedy v 2005). Taký prístup síce viedol k právnej neistote, pretože veriteľ si nikdy nemohol byť istý, či jeho zabezpečovacie právo, ktoré sa ale snaží zabaliť do formy niečoho, čo nie je zabezpečovacím právom, nebude v insolvenčnom konaní považované za zabezpečovacie právo. Na druhej strane, taký prístup chránil dlžníkov pred premúdrelými veriteľmi a viedol k odôvodnenej rovnosti medzi veriteľmi. A okrem toho, slovenské právo poskytuje zabezpečeným veriteľom dostatočne silné postavenie. Takže pre zachovanie tohoto prístupu boli dôvody.
- návrh vo všeobecnosti (napr. body 10, 11, 16) obsahuje neuveriteľné detaily, ako náležitosti podaní, ktoré by vôbec nemal riešiť parlament, ale vykonávací predpis, kľudne aj vyhláška. Ak sa úprava nevydarí a nefunguje, treba ju zmeniť, ale prečo by sa tým mali zaoberať poslanci, ak to de facto nič nemení, nechápem.
- bod 13 ďalej zachováva bizarnosť, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý neprejde testom náležitostí, sa vôbec dlžníkovi nedoručuje - to je absurdné, ak je situácia tak ďaleko, že niekto na mňa podá návrh na konkurz, chcem to predsa vedieť, aj keď je dotyčný nemtavý!
- bod 15 vypúšťa obranu proti veriteľskému návrhu zaplatením pohľadávky, s odôvodnením, že mohlo ísť o nástroj potenciálneho nátlaku na dlžníka na zaplatenie - proste ak je úpadok, tak je úpadok, a treba začať konkurz. Čo tak podmieniť radšej veriteľský návrh tým, že ho podajú aspoň traja veritelia (nezaistení, resp. nie plne zaistení) a ak týmto dlžník zaplatí, prečo by mal konkurz prebehnúť, ak na tom nikto iný nemá záujem? Samozrejme, vyplatiť by bolo treba všetkých navrhujúcich veriteľov.
- Naprosto nezmyselne pôsobí návrh, aby veriteľ vedúci účtovníctvo mohol prihlásiť len pohľadávku, ktorú eviduje v účtovníctve - bez analýzy, čo to znamená. Na prvý pohľad napríklad nároky na náhradu škody je najprv potrebné evidovať, vytvoriť k nim opravné položky (bohvie, či to ide) a potom ich až môžem prihlásiť - a to musím predložiť svoje účtovné záznamy. A ak sú nesprávne, a ja to zistím, až pri prihlasovaní, smola.
- Fakt silné kafe je aj napr. navrhovaný § 29 ods. 6 - "k prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada." Uf. A prečo? Ak nie je spor? Keď si kúpim tri gombíky a predajca skrachuje, znalecký posudok… nie kúpnu cenu. Nie faktúru od náhradného dodavateľa. Proste znalecký posudok. Super.
Ďalej je možné upozorniť na:
- úplne domotaný systém prihlasovania, opravovania a zapisovania pohľadávok do zoznamu správcom (nové § § 29-31)
- odklon od veľmi pozitívneho systému, kedy popierať pohľadávky mohol len správca a ostatní veritelia mohli len dať správcovi podnet a následne žalovať správcu (nový § 32)
- minutá šanca koncentrovať aj administroprávne spory týkajúce sa len výšky konkurzných pohľadávok pred konkurzný súd (nový § 32a ods. 4)
- úplne nezmyselné ustanovenie o tom, že súd nemôže zmeniť svoje predbežné rozhodnutie o priznaní alebo nie hlasovacieho práva veriteľovi popretej pohľadávky (nový § 32c ods. 2)
- návrh zachováva možnosť správcu speňažiť majetok, o ktorý sa vedie excindačný spor, z dôvodu, že mu hrozí "iné podstatné znehodnotenie" (nový § 78 ods. 7) - a to bez rozhodnutia súdu - to nedáva zmysel, práveže by o veci mal vždy rozhodnúť súd
- návrh nekoncentruje pred insolvenčným súdom (tj. jedným sudcom) incidenčné spory ( § § 32a a 78) - nechápem prečo…
- pohľadávky z prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu sa už nebudú uspokojovať ako zapodstatové (vypustenie § 89 ods. 8) - likvidačné
- v reštrukturalizácii sa navrhuje vypustiť moratórium na pracovnoprávne nároky a nároky zo zmlúv po zahájení konania - namiesto koncentrácie konaní pred insolvenčným súdom….(bod 69)
- navrhovaný systém dvoch správcov v reštrukturalizácii - osobitného správcu na preskum pohľadávok - je úplne mimo mojich schopností chápania
Tak toľko. Verím, že ďalší návrh už bude lepší.
Ale možno by bolo lepšie uznať, že na písanie (niektorých, najmä tak komplikovaných, ako je insolvenčný) zákonov proste treba isté úspory z rozsahu a že sa oplatí tento zákon napísať spolu s inými stredoeurópskymi krajinami, poprípade okopírovať (čiastočne) ten český (ktorý nie je dokonalý, ale je podstatne lepší, ako ten slovenský).
Názory k článku Úpadok úpadku?:
Michal Novotný, 20. 01. 2010 v 09:15 - Zaujímavé
Ak konkurz, tak podľa mňa skôr nemecký - ten, ak som pochopil z nejakých článkov, je na stredoeurópske pomery mimoriadne kvalitný.
Len naším problémom pri odpisovaní cudzích vzorov je neuveriteľné zjednodušovanie - ako keby sme mali dojem, že v tej cudzine to je zložité len preto, lebo sú to mantáci a my sme lepší, takže nám stačí jednoduchá verzia.
Tak len toľko, diskusiu prenechám povolanejším :-)
Martin Maliar, 20. 01. 2010 v 19:09 - Diskusia povolanejších :-)
Ale k veci
Veľmi ma zaujala myšlienka zjkednotenia konkurznej úpravy s inými okolitými krajinami. Domnievam sa, že pre SR je v podstate luxusom mať vlastnú konkurznú úpravu, keďže to prirodzene spôsobuje investorom dodatočné náklady a či chceme či nechceme do istej miery aj investičnú neatraktívnosť. Je namieste zrejme v tomto našom V4 priestore uvažovať s totožným konkurzným zákonom pokiaľ je to len trochu možné.
Navrhovaná novela sa "povaľuje" na MSSR dosť dlho a chcem (žiaľ) dúfať že v navrhovanej podobe neprejde.
1./ Veriteľské návrhy je potrebné "otvoriť" a to vieme. JE otázkou, či toto, čo je navrhované, je správny spôsob "otvorenia". Domnievam sa, že nie. Veriteľské návrhy je spravidla potrebné pojednávať.Vraj sa vypúšťa obrana proti veriteľskému návrhu zaplatením pohľadávky - cha cha - no a ak dlžník veriteľom po začatí KK zaplatí? tak predsa niet podmienok na vyhlásenie konkurzu tak či onak, keďže veritelia môžu podať návrh na K len z dôvodu insolvencie.
Mne sa zdá skôr schodnejšie riešenie naviazať možnosť začať KK pre nejudikovanú pohľadávku na nesplnenie povinnosti dlžníka uložiť napr. Ú závierku do ZL.
Prihlasovanie a popieranie pohľadávok upravené nanovo - to radšej ani nejdem komentovať :-(
Martin Maliar, 20. 01. 2010 v 19:16 - Ešte
Juraj Alexander, 23. 01. 2010 v 20:14 - Progres
Ináč, na čo som v článku zabudol - ako som na tomto blogu už zmieňoval - neexistencia oddĺženia fyzických osôb je extrémne zlá, stláča veľa ľudí do šedej ekonomiky a určite sa jej dá pripísať veľa zničených osudov. Že to MS s prehľadom ignoruje je na zaplakanie.
Martin Maliar, 24. 01. 2010 v 17:09 - MSSR
- § 28 ods. 7 odkazuje na ods. 6 a zjavne má na ods. 5
- §30 ods. 1 "zo svojim stanoviskom"
- §27 ods. 1 a) - nie akýmkoľvek rozhodnutím, ale snáď zamietnutím v takom konaní.
Martin Maliar, 27. 01. 2010 v 20:47 - A už je to tu
FDeckers, 07. 02. 2010 v 18:28 - restrukturalizacia a uspech
Dakujem,
F Deckers
Juraj Alexander, 07. 02. 2010 v 18:58 - zlozitejsia otazka
úspech sa nerovná nule, aspoň jedna úspešná reštrukturalizácia prebehla - LG Philips, a teraz prebieha zopár ďalších, ktoré snáď úspešné budú. Ak sa reštrukturalizácia dobre naplánuje, management si premyslí, čo ňou chce dosiahnuť a veritelia pochopia (resp. budú donútení pochopiť), že najlepším riešením pre nich je súhlasiť, podarí sa. Dôležité je tiež nájsť rozumného správcu a mať dobré právne zastúpenie - správca na to normálne nestačí, ten rieši najmä administratívne otázky spojené s konaním.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/veritelia-neziskaju-moc-nad-dlznikmi.html
Juraj Gyarfas, 29. 04. 2010 v 09:25 - Konkurzná novela neprešla
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím