Komu platíme 6 % z ceny prázdneho CDčka a je to v súlade s právom EÚ?
Juraj Gyarfas, 22. 05. 2010 v 17:53
Pri kúpe prázdneho CDčka platíme v cene 6 % , ktoré nenájdeme v cene iných bežných výrobkov. Podobných 6 % platíme z ceny iných prázdnych nosičov, 3 % z ceny prístrojov na vyhotovovanie rozmnoženín a 0,5 % z ceny osobných počítačov.
Ide o tzv. náhradu odmeny autorov ( § 24 ods. 6 AZ) za právo každej fyzickej osoby "vyhotoviť bez súhlasu autora [rozmnoženinu zverejneného diela] pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný" ( § 24 ods. 1 AZ, túto výnimku umožňuje čl. 5 ods. 2 b) smernice 2001/29/ES). Keďže v zmysle citovaného ustanovenia "za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu", majú autori nárok na tzv. náhradu odmeny ("fair compensation"), ktorá sa vypláca prostredníctvom organizácií kolektívnej správy a ktorú platíme v cene prázdnych CDčiek. A o súlade tohto systému s právom EÚ v súčasnosti rozhoduje ESD v konaní C-467/08. Minulý týždeň Generálna advokátka Verica Trstenjak dodala svoje stanovisko, podľa ktorého takýto systém vyberania náhrady odmeny má svoje európskoprávne limity.
Prípad Sociedad General de Autores y Editores (SGAE) v Padawan S. L.
V predmetnom konaní španielska organizácia kolektívnej správy (SGAE) žaluje spoločnosť Padawan, ktorá predáva prázdne CDčka a DVDčka, o vyplatenie náhrady odmeny. Španielsky systém vyberania náhrady odmeny (ako je opísaný v bode 15 stanoviska) sa zdá byť podobný ako slovenský. Náhradu odmeny odvádza výrobca, dovozca, veľkoobchod alebo maloobchod predávajúci uvedené nosiče. Predajcovia túto sumu premietajú do predajnej ceny a, ako píše pani Trstenjak, tým pádom ju ekonomicky prenášajú na spotrebiteľov (bod 76). Z ekonomického hľadiska toto síce podľa mojich vedomostí nie je celkom pravda - zdá sa mi, že takáto "daň" ekonomicky zaťažuje predajcov ako aj spotrebiteľov, pričom presné rozloženie ekonomického bremena závisí od elasticity ponuky a dopytu. Ale to v tomto kontexte nie je relevantné.
Španielsky súd sa rozhodol prerušiť konanie a obrátil sa na ESD so sériou predbežných otázok. Rád by som sa v tomto poste pristavil pri tretej, štvrtej a piatej otázke, ktoré sa týkajú toho, či je systém paušálnej náhrady odmeny uvalenej na všetky nosiče bez ohľadu na účel, na ktorý sú používané, v súlade s komunitárnym právom.
Stanovisko Generálnej advokátky, ktoré začína Gutenbergom a filozoficky odkazuje na Aristotelovu Etiku Nikomachovu, je skvelým čítaním. Podľa pani Trstenjak je podmienkou pre vyberanie náhrady "dostatočne blízky nexus medzi vyberaným poplatkom a využitím daného zariadenia alebo nosiča" (bod 89). Táto požiadavka však nemôže byť interpretovaná tak striktne, aby sa v praxi znemožnilo vyberanie týchto náhrady. Z tohto dôvodu je akceptovateľné, že náhrada odmeny sa nevyberá priamo od spotrebiteľov v závislosti od užívania konkrétnych nosičov, keďže vyberanie takéhoto priameho poplatku nie je možné z praktických dôvodov (bod 92). Podľa Generálnej advokátky je teda španielsky systém vyberania paušálnej náhrady, ktorý vychádza z predpokladaného využívania zariadení a nosičov (t.j. neskúma faktické využitie konkrétneho CDčka), je v zásade v poriadku (bod 93 a 94).
Tento systém však podľa pani Trstenjak nie je prijateľný úplne bez výhrad a práve táto výhrada je zaujímavá.
Výhradou Generálnej advokátky je, že systém paušálneho uplatňovania náhrady odmeny na cenu príslušných zariadení a nosičov sa uplatňuje bez ohľadu na to, kto tieto výrobky kupuje. Ak výrobky kupujú podnikatelia (vrátane podnikajúcich fyzických osôb), zjavne nejde o osobnú potrebu a preto toto užívanie výrobkov nespadá pod výnimku ustanovenú v čl. 5 ods. 2 b) smernice 2001/29/EC (resp. § 24 ods. 1 AZ) (bod 99). Zároveň systém paušálnej náhrady odmeny nemožno chápať ako všeobecnú náhradu za akékoľvek protiprávne kopírovanie (viď. bod 78, kde sú tiež zaujímavé postrehy o P2P kopírovaní), ale ako odmenu za využívanie autorských diel práve v súlade s výnimkou na osobnú potrebu (bod 79). Keďže podnikatelia prázdne CDčka v zásade nebudú používať na kopírovanie diel na osobnú potrebu, išla by náhrada odmeny vyberaná pri predaji týchto nosičov podnikateľom nad rámec "fair compensation" v zmysle smernice (bod 100). Takýto systém vyberania náhrady odmeny je preto v rozpore so smernicou (bod 111).
Implikácie pre Slovensko
Toto stanovisko ma zaujalo, pretože podľa môjho názoru môže mať aj zásadné implikácie pre slovenský systém vyberania náhrady odmeny a zaujímal by ma názor čitateľov zbehlejších v práve duševného vlastníctva.
Rozumiem, že slovenský systém v zmysle § 24 AZ funguje podobne ako španielsky. T.j. výrobca, príjemca, dovozca alebo iná osoba, ktorá prázdne CDčko prvýkrát umiestni na trh na Slovensku odvádza 6 % z predajnej (alebo dovoznej) ceny organizácii kolektívnej správy a týchto 6 % si samozrejme premieta do ceny, ktorú za nosič zaplatíme. Textuálne by sa § 24 ods. 6 AT dal vykladať aj tak, že táto povinnosť sa netýka CDčiek predaných podnikateľom (keďže nejde o nosič, "ktorý sa zvyčajne používa na rozmnožovanie podľa odseku 1"). Predpokladám, že v praxi sa týchto 6 % odvádza zo všetkých prázdnych nosičov na slovenskom trhu, bez ohľadu na to, či sa predávajú spotrebiteľom alebo podnikateľom (ale samozrejme budem rád, ak ma niekto znalý problematiky opraví). Ak je to takto, vyvoláva stanovisko Generálnej advokátky vážne pochybnosti o súlade tohto systému s právom EÚ. A ak si ESD osvojí jej názor, bude pravdepodobne potrebné meniť slovenský systém vyberania náhrady odmeny. A pravdepodobne aj systémy v iných európskych štátoch (krátky blog o situácii v Nemecku je napr. tu).
Názory k článku Komu platíme 6 % z ceny prázdneho CDčka a je to v súlade s právom EÚ?:
Martin Husovec, 28. 05. 2010 v 10:17 - autonómny výklad výnimiek a obmedzení
K copyright levy systému, je podľa mňa jedno z najkrajších stanovísk od práve zosnuého JUDr. Otaka Motejla. Vyjádření veřejného ochránce práv k vyhlášce č. 488/2006 Sb.,kterou se stanoví typy přístrojů ke zhotovování rozmnoženin, typy nenahraných nosičů záznamů a výše paušálních odměn - celé tu http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/7226/_s.155/10202?docid=108530
Pre pochopenie ako funguje český systém
http://www.lupa.cz/clanky/autorske-pravo-iii-vypocet-autorskeho-poplatku/
Juraj Gyarfas, 29. 05. 2010 v 18:48 - Otakar Motejl a praktické implikácie
Ako teda rozumieš potenciálnym praktickým implikáciam tohto rozhodnutia (samozrejme za podmienky, že ESD sa stotožní s názorom GA)? Ja tomu rozumiem tak, že štáty budú musieť pomerne zásadným spôsobom zmeniť systém platenia náhrady odmeny a to tak, aby buď (i) podnikatelia pri kúpe nosičov a prístrojov vôbec neplatili náhradu odmeny, alebo (ii) aby sa podnikateľom zaplatená náhrada odmeny vracala. V oboch prípadoch je tam otázka kontroly a otázka administrovania. Obsahovo to trochu pripomína DPH (aj keď procesne to bude iste úplne iné). Čo si o tom myslíš?
Časť o autonómnom výklade sa páčila aj mne. Aj keď to už je skôr ústavné právo EÚ, než právo duševného vlastníctva. Chápem, že v zásade sú všetky pojmy v právnych predpisoch EÚ podriadené autonómnemu výkladu (ak nie je ustanovené alebo ak z kontextu nevyplýva inak). A keďže výpočet výnimiek je taxatívny (exhaustive), viem si teoreticky predstaviť, že by nejaký štát národným výkladom týchto pojmov prekročil výnimky povolené v zmysle smernice a ESD by ho musel poslať späť do únijných medzí. Ale žiadny realistický praktický príklad mi momentálne nenapadá.
Martin Husovec, 30. 05. 2010 v 14:33 - Implikácie C-467/08 a Nemecký spolkový súd
Pravdupovediac neviem presne ako znejú príslušné podzákonné "usmernenia", keďže najdôležitejšie môže byť uvedené tam. Podľa SOZA by to malo byť predmetom úpravy Metodického usmernenia MK SR zo 7. 12.2000 č. MK-2013-1 pre organizácie kolektívnej správy o uhrádzaní náhrady odmeny (http://www.soza.sk/index.php?page=browser&type=3&openmenu=15&bid=15)
Preto veľmi záleží na tom aká je prax konkrétnej kolektívnej správy, ktorá povinne toto majetkové právo spravuje podľa § 78 ods. 3 písm. b) ... Môže to byť (teraz trošku šialene odbehnem)ako napr. s takým agentom provokatérom v trestnom konaní, ktorý napriek zneniu zákona tak uplatňovaný byť nemôže lebo výsledok by bol v rozpore z s judikatúrou ECHR.
Osobne si nemyslím, že právna úprava by sa pre tento záver musela meniť.
Ako si uviedol kontextuálne pre celý ods. 6 a ešte konformnejšie pre § 24 ods. 6 písm. a) sa platí za "nenahratý nosič záznamu, ktorý sa zvyčajne používa na rozmnožovanie podľa ods. 1". Práve "zvyčajne" možno vykladať,tak že
a) musí o nosič, ktorý takéto použitie umožňuje
b) musí ísť o takýto nosič a), ktorý sa štatisticky aj používa podľa ods. 1 - t.j. aj len pre osobné účely
Osobne mi pohľade na toto ustanovenie nejde do hlavy, že k tomu nie je vykonávací predpis, napr. nariadenie vlády ako v ČR...
Ak podľa mňa CJEU bude s GA súhlasiť, zmení sa podla mňa len prax, ak je taká ako si obidvaja predstavuje pri slove "kolektívna správa" :)
AD Výnimky a obmedzenia
Presne ako hovoríš, podľa mňa jeden príklad je z Nemecka niekoľko týždňov dozadu. Spolkový súd rozhodoval o tom či obrázkové vyhľadávanie porušuje autorské práva k obrázkom v ňom zahrnutým (Vorschaubilder I ZR 69/08).
http://juris.bundesgerichtshof.de/cgi-bin/rechtsprechung/document.py?Gericht=bgh&Art=en&sid=fc5b0253f4f09edfaa31f63798ee3c32&nr=51998&pos=0&anz=2
Prvostupňové súdy konštatovali najmä, že takýto výkon je zneužitím práva ( § 3 ods. 1 OZ) - čo je síce pekný únik ale... Potom prišiel Spolkový súd, ktorý (podľa tlačovej správy, nemám preklad rozhodnutia) namiesto toho aby analogicky aplikoval existujúcu zákonnú licenciu reagoval sa pre mňa nepochopiteľne vyslovil za neporušenie autorského práva, na týchto základoch
a) hoci odmietol konkludentnú licenciu a nepotvrdil zneužitie autorského práva žalobcom,
b) uviedol, že žalovaný si platne mohol vysvetľovať konanie, resp. nekonanie žalovaného ako jeho súhlas.
Čo za konštrukcia je toto ? (ak je tu nejaký znalec nemeckého práva)...Podľa mňa by bolo jednoduchšie a hlavne zdravšie pre autorské práva samo aby povedal, síce nemám explicitne takúto zákonnú licenciu v autorskom zákonne, ale keďže sme v súkromnom práve použijem analógiu.
Takto vlastne uviedol, že použitie diela, ktoré vykonáva vyhľadávač je použitie licencovateľné. A myslím, si že dôvodom je práve obava zo samotnej informačnej smernice.
Prečo by súd nemohol postupovať ako napr. pred mesiacom kanadský súd v prípade SOCAN, ktorý uviedol, že krátky preview pesničiek spadá pod "research fair dealing" - zákonnú licenciu.
http://www.michaelgeist.ca/content/view/5036/125/
Trojkrokový test podľa mňa nie je toho výhovorkou, naopak. Akademické dielo - euróspky autorský zákon, ho chce práve ako limit analógie "zneužiť" - a to právom, logicky a podľa mňa platne aj dnes. http://husovec.blogspot.com/2010/05/copyright-limitations-in-european.html
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím