lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Pollák (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Richard Macko (2)
Adam Glasnák (2)
Dávid Tluščák (2)
Marek Maslák (2)
Maroš Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Peter Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Tomáš Ľalík (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomas Pavelka (1)
Pavel Lacko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Kormaník (1)
Robert Vrablica (1)
Róbert Černák (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Berdisová (1)
Zuzana Adamova (1)
Vladimir Trojak (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Natalia Janikova (1)
David Horváth (1)
Matej Kurian (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Matej Gera (1)
Martin Poloha (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Estočák (1)
Martin Hudec (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Bránik (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Šrámek (1)
Miriam Potočná (1)
Tomas Kovac (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Dávid Kozák (1)
Tomáš Korman (1)
David Halenák (1)
lukasmozola (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Demo (1)
Peter K (1)
Zuzana Kohútová (1)
Paula Demianova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Petr Kavan (1)
Gabriel Závodský (1)
Jakub Mandelík (1)
Tibor Menyhért (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Nora Šajbidor (1)
Adam Pauček (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Rostáš (1)
Katarína Dudíková (1)
Michaela Stessl (1)
Michal Ďubek (1)
Mikuláš Lévai (1)
Dušan Marják (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Kubina (1)
Radoslav Pálka (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Peter Janík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavol Mlej (1)
Vladislav Pečík (1)
Michal Jediný (1)
Pavol Chrenko (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Marcin (1)
Patrik Pupík (1)
peter straka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Emil Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)
Igor Krist (1)
jaroslav čollák (1)
Zuzana Klincová (1)
Patrik Patáč (1)
Eduard Pekarovič (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Novotný (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Predbežné opatrenie a res iudicata

Juraj Gyarfas, 07. 02. 2011 v 22:17

Rád by som sa podelil o zaujímavú otázku aplikácie zásady res iudicata na rozhodnutia o predbežných opatreniach. Aplikuje sa táto zásada pri opätovnom žiadaní o identické predbežko (ktoré už raz bolo zamietnuté) v neskoršom štádiu konania? Inými slovami, ak v spore o určenie vlastníctva k pozemku žalobca požiada o predbežný zákaz stavania na pozemku a súd návrh zamietne (pretože neexistujú indície, že žalovaný sa chystá stavať) a ak v neskoršom štádiu žalobca opäť požiada o identické predbežko, pretože žalovaný na pozemok už zváža cement, mal by súd druhý návrh odmietnuť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci?

Na túto problematiku som narazil pri čítaní rozhodnutia Krajského súdu Bratislava (predsedníčka senátu JUDr. Elena Erbenová), ktoré je citované nižšie. V rozhodnutiach slovenských súdov človeka žiaľ neprekvapí, keď sa súd s pomerne zložitou otázkou vysporiada v dvoch odsekoch bez citácie akejkoľvek odbornej literatúry alebo judikatúry. Z podobnej kategórie bolo aj citované rozhodnutie. A pritom si nemyslím, že takéto rozhodnutie musí byť nevyhnutne nesprávne (podobne ako rozhodnutie plné učených citácií nemusí byť správne). Je však škoda, keď sa zaujímavé právne otázky riešia úplne bez vysvetlenia sudcovských myšlienkových pochodov. A preto ma zaujíma, čo k tejto otázke vyvstane v diskusii.

Náčrt problému

Občiansky súdny poriadok uvedenú otázku priamo nerieši. Zásada res iudicata je upravená v § 159 ods. 3 OSP, ktorý sa podľa § 167 ods. 2 OSP primerane použije aj na uznesenia. Zákon však nevymedzuje, čo znamená "vec" ako tento pojem aplikovať na zmenené okolnosti pri návrhu na identické predbežné opatrenie.

Analýza by v tomto prípade podľa môjho názoru mala vychádzať v prvom rade z common sense. Domnievam sa, že ak žalobca každý deň podáva identický návrh na predbežné opatrenie, mal by mať súd možnosť, "hádzať tieto návrhy do koša". Zároveň existuje množstvo situácií, kedy predbežné opatrenie v istom štádiu konania nebolo odôvodnené, v neskoršom štádiu však už pri zmene skutkových okolností odôvodnené je. Právoplatné rozhodnutie o predbežnom opatrení by teda v niektorých situáciách malo vylučovať rozhodovanie o identickom návrhu, v iných nie. Tieto situácie sa odlišujú práve okolnosťami - ak došlo k zmene okolností, mal by sa súd meritórne zaoberať aj druhým návrhom na predbežné opatrenie, hoci petit aj strany sú identické.

Táto stredná cesta by sa podľa môjho názoru mala dať podchytiť aj teoreticky. Prekážka rei iudicatae nastáva v prípade, ak ide o "totožnú" vec, pričom totožnosť sa posudzuje podľa identity účastníkov, nároku, právneho dôvodu a skutkových tvrdení. V prípade opakovaného návrhu pôjde o totožných účastníkov a totožný petit, ale iné skutkové okolnosti a právne dôvody.

Uvedený výklad podľa môjho názoru potvrdzuje aj § 77 ods. 2 OSP, podľa ktorého je možné zrušiť predbežné opatrenie, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Je zjavné, že nejde o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým by sa rušilo právoplatné rozhodnutie, ale o osobitný dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré sa v dôsledku zmeny okolností stalo obsolétne. Ak je takto možné zrušiť právoplatné predbežné opatrenie, musí byť pri zmene okolností možné nariadiť aj nové predbežné opatrenie, hoci návrh na identické predbežné opatrenie už bol v minulosti právoplatne zamietnutý.

Česká a rakúska judikatúra

Uvedený záver potvrdzuje aj cudzokrajná judikatúra. Je zaujímavé, že podľa českej judikatúry rozhodnutie o predbežnom opatrení síce je res iudicata, čo ale neplatí v prípade zmeny okolností. Ako keby sa české súdy k vyššie popísanej strednej ceste dopracovali ústupom z pozície res iudicata (zatiaľ čo nižšie citovaný rakúsky judikát išiel opačným smerom).

Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky je nasledovná: "K tomu, zda nařízení opětovně navrženého předběžného opatření brání překážka věci pravomocně rozsouzené v případě, že soud předchozí návrh na nařízení předběžného opatření mezi týmiž účastníky a za stejného skutkového stavu zamítl, se Nejvyšší soud ve své rozhodovací praxi již dříve vyslovil. Učinil tak v usnesení ze dne 23. února 2005, sp. zn. 29 Odo 762/2004 [...]. Z tohoto usnesení se podává, že překážka věci pravomocně rozsouzené platí i pro řízení o návrhu na nařízení předběžného opatření." (NS ČR, 29 Cdo 841/2007).

"Ačkoli jsou ustanovení § 83 a § 159a systematicky zařazena v části třetí občanského soudního řádu, je k dosažení účelu sledovaného institutem předběžného opatření třeba je použít i v řízení o předběžném opatření podle části druhé hlavy druhé občanského soudního řádu." (NS ČR, 33 Odo 417/2005).

"V posuzované věci žalobkyně v návrhu na vydání předběžného opatření, ve kterém uplatňuje vůči totožné žalované tentýž nárok, opírající se o shodné skutečnosti, které tu byly v původním řízení. Za nové skutkové tvrzení, které by vedlo k závěru, že v novém řízení o vydání předběžného opatření jde o jiný stav, než který tu byl v době pravomocného rozhodnutí soudu, nemůže být skutečnost, že v původním řízení tvrdila žalobkyně pouze možnost započtení neexistující pohledávky žalované, zatím co v tomto řízení tvrdí, že žalovaná již tuto neexistující pohledávku částečně započetla. Touto skutečností se stav pro vydání totožného předběžného opatření na základě jinak stejných skutkových tvrzení nezměnil, v posuzovaném případě jde o totožný skutek a ve smyslu § 159a odst. 5 o. s. ř. o stejnou věc." (NS ČR, 32 Odo 712/2004). A contrario podľa môjho názoru vyplýva, že ak by sa stav zmenil viac, bolo by možné vydať predbežné opatrenie (podobne aj NS ČR, 28 Cdo 1110/2001).

Z rakúskej judikatúry som k uvedenej problematike našiel jedno rozhodnutie (aj keď som presvedčený, že Michal hneď vytiahne aspoň tri :-)). Z tohto rozhodnutia podľa mňa vyplýva, že rakúska judikatúra taktiež dospela k určitej strednej ceste, podľa ktorej je opakovaný návrh na predbežné opatrenie prípustný len pri zmene okolnosti. Zdá sa však, že k podobnému záveru ako český najvyšší súd, dospeli Rakúšania opačným postupom. Predbežné opatrenie v zásade nie je res iudicata, v prípade rovnakých skutkových okolností je však dôvod návrh odmietnuť. "Wenn auch der Grundsatz der res judicata auf Beschlüsse im Sicherungsverfahren nicht ohne weiteres angewendet werden kann, so verstößt ein Antrag auf Verlängerung einer einstweiligen Verfügung, wenn er - wie hier - ohne jede Änderung des Sachverhaltes gestellt wird, gegen die rechtskräftige Abweisung der bereits seinerzeit gewünschten zeitlichen Ausdehnung des Sicherungsantrages. Dieser Antrag wäre daher richtig zurückzuweisen statt abzuweisen gewesen." (OGH, 6Ob554/79).

Krajský súd Bratislava

Krajský súd v konaní pod sp. zn. 1 Cob 389/2010 ako odvolací súd riešil otázku, či rozhodnutie o predbežnom rozhodnutí zakladá prekážku rei iudicatae voči neskoršiemu návrhu v rámci toho istého konania na identické predbežné opatrenie odôvodnené však novými skutkovými okolnosťami. A vysporiadal sa s ňou nasledovne.

"Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava l [...] zrušuje a konanie zastavuje.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 2. rade zakázal na území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať [určité produkty] a to až do právoplatného skončenia veci samej.

[...]

Súd prvého stupňa po preskúmaní navrhovateľom popísaného skutkového stavu a po oboznámení sa najmä s emailovou korešpondenciou dospel k záveru, že je potrebné predčasne upraviť pomery navrhovateľa a odporcu v 2. rade ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca v 2. rade a žiadal napadnute uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi v 2. rade zastaviť, alternatívne napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.

V prvom rade namietal, že rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Poukázal na uznesenie prvostupňového súdu z [dátum], ktorým bol identický návrh voči odporcovi na nariadenie predbežného opatrenia už zamietnutý. Toto rozhodnutie, ktoré je právoplatné, tvorí preto prekážku rozhodnutej veci.

[...]

K odvolaniu odporcu v 2. rade sa vyjadril navrhovateľ podaním zo [dátum] a doplňujúcim podaním z [dátum] a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. [...]

Uviedol, že zásada ne bis in idem v danom prípade nie je aplikovateľná, táto vyjadruje iba zákaz konať v merite veci v dvoch rôznych konaniach. Uviedol, že konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je konaním v merite veci, ale len procesným postupom súdu. Preto prekážka veci právoplatne rozhodnutej sa týka len právoplatných rozhodnutí vo veci samej, nie rozhodnutí procesnej povahy. Uviedol tiež, že svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v novom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doplnil dôkazmi.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa [dátum] (pred podaním návrhu vo veci samej) sa navrhovateľ voči obom odporcom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým okrem uloženia povinnosti odporcovi v 1. rade, žiadal odporcovi v 2. rade uložiť povinnosť zákazu predávať alebo distribuovať na území SR [produkty]. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tými istými skutočnosťami ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý je predmetom tohto sporu.

Je nepochybné, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa [dátum] súd prvého stupňa uznesením zo dňa [dátum] rozhodol voči odporcovi v 2. rade tak, že návrh voči nemu zamietol. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa [...]. Rovnako je nesporné, že ďalším návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa [dátum] (ktorý je predmetom tohto sporu) žiadal odporcovi v 2. rade uložiť identickú povinnosť ako v návrhu z [dátum] a oprel ho o tie isté skutkové tvrdenia a právne dôvody.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znovu.

Výklad pojmu „tá istá vec" znamená, že musí ísť o tých istých účastníkov konania a ten istý predmet konania. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak ide o ten istý nárok a ten istý právny dôvod uplatneného nároku ako i rovnaké skutkové tvrdenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré je predmetom tohto sporu, bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). V danom prípade ide o tých istých účastníkov konania, rovnaké dôvody na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2. rade. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. zrušil a konanie zastavil podľa § 221 ods. 3 O.s.p.
"

Záver

Z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, či v predmetnej veci medzi právoplatným zamietnutím návrhu na predbežné opatrenie a návrhom na nové predbežné opatrenie došlo k dostatočnej zmene okolností. Z tohto dôvodu nie je bez bližšej znalosti spisu možné ani povedať, či rozhodnutie je v súlade s vyššie citovanou judikatúrou. Možno však konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia takmer vôbec nevysvetľuje myšlienkové pochody súdu, čo je škoda.


Názory k článku Predbežné opatrenie a res iudicata:


  Martin Maliar, 08. 02. 2011 v 22:59 - všeobecne

Niekedy dávnejšie som to riešil. To sa ti občas stane, že ťa dakto začne bombardovať na súde identickými procesnými návrhmi dookola - napr. delegácia vhodná :-) resp. návrh na odklad exekúcie... tých prípadov môže byť XY.
Odôvodňoval som v zásade tromi komponentami:
a) rebus sic stantibus
b)zákaz zneužívania subjektívneho práva
c) res iudicata

a diskurzom s ohľadom na tieto komponenty sa s tým dá vysporiadať. Nedá sa však dať jednoznačné stanovisko vo všeobecnosti. Vždy je potrebné vysporiadať sa s tým, či nedošlo k zmene okolností od minulého rozhodnutia.

  Juraj Gyarfas, 09. 02. 2011 v 10:22 - Martin

Uplne suhlasim. A to je prave problem vyssie uvedeneho rozhodnutia, ze sa s tymito otazkami vobec nevysporiadalo.

  Martin Husovec, 09. 02. 2011 v 12:57 - ad Martin

Môžem sa opýtať zneužitie akého subjektívneho práva si mal konkrétne namysli?

  Martin Maliar, 09. 02. 2011 v 23:36 - Zneužívanie

§2 OSP... resp. treba to vôbec vyjadrovať, že všeobecne existuje princíp zákazu zneužívania subjektívneho práva napr. za účelom poškodenia práva iného na účinnú právnu ochranu? (pozitivisti môžu byť iného názoru :-))

  Martin Husovec, 10. 02. 2011 v 16:38 - Zneužitie práva

Vysvetlím prečo sa pýtam, pretože chcem konfrontovať jeden názor, ktorý som počul. Ide o to, že vzhľadom na rozdiel medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávynmi úkonmi, údajne nemožno prijať záver, že by výkon práva urobiť procesný úkon (napr. podať návrh na vyhlásenie konkurzu) mohol byť zneužitím práva s konkrétnymi dôsledkami (napr. neposkytnutie súdnej ochrany). Čo si o tom myslíš?

  Juraj Alexander, 11. 02. 2011 v 14:57 - Zneuzite

No zrovna pravo podat navrh na vyhlasenie konkurzu je mozne zneuzit velmi krasne a v CR uz existuje k tomu prve rozhodnutie (MS Praha, 41 Cm 8/2010 o nahradu skody - zalobca Tesco Stores CR a.s., zalovany IVA Roztoky s.r.o. a jej konatel, odsudeni k uhrade 200.000,- ako skody, ked tak poskytnem). A je na to aj paragraf v insolvencnom zakone.

  Tomáš Klinka, 11. 02. 2011 v 16:00 - Zneužitie práva procesným úkonom?

Osobne považujem otázku nadhodenú Martinom H. za veľmi zaujímavú a pravdu povediac mám k nej nevyjasnený postoj. K argumentu Martina M., (cez § 2 OSP) by som poznamenal, že nejde len o súdny proces, ale aj oblasť správneho konania, kde obdobný všeobecný korektív ťažko nájdeme. Pritom môže ísť o závažné následky. Aktuálny príklad z praxe: podanie návrhu na výmaz ochrannej známky navrhovateľom, ktorý bol pôvodne sám majiteľom (a aj prihlasovateľom) tejto známky. Táto neskôr bola prevedená na súčasného majiteľa (v dôsledku výkonu záložného práva). Formálne sú dôvody na výmaz splnené. Vymazať či nevymazať? Môžeme vidieť zneužitie práva len v tom, že navrhovateľ podal návrh na výmaz (urobil procesný úkon)? Viac otázok ako odpovedí...

  Martin Maliar, 12. 02. 2011 v 14:45 - Naša tradícia - to čo všetkých učia v škole

Ja som to chcel trochu nadnesený problém využiť na diskurz inej otázky: je potrebné, aby OSP obsahoval textualisticky vyjadrené nejaké zásady?
Nemám celkom jasný názor na to - z môjho pohľadu sa mi to nejaví ako nevyhnutné, keďže argumentačne viem dospieť k tomu, že zákaz zneužívania práva plynie z čl. 1 Ústavy SR. Väčšina ľudí však (zo skúsenosti) pracuje s právnymi normami skôr textualisticky ako diskurzívne.
Ad Tomáš - v správku je to podľa mňa rovnaké.Priznám sa, že trochu nerozumiem tomu problému s tým výmazom. Je otázka, či podanie zjavne bezdôvodného návrhu je zneužitím práva? Samozrejme - neminem laedere.

  Tomáš Klinka, 12. 02. 2011 v 16:48 - Spresnenie príkladu

Spoločnosť A si podá v priebehu týždňa dve prihlášky slovných ochranných známok, ktoré možno hodnotiť ako podobné resp. zameniteľné. Tieto známky sú zapísané do registra a je na ne zriadené záložné právo. Dôjde k jeho výkonu, pričom jedna zo známok (tá s neskorším právom prednosti!) je prevedená na spoločnosť B a druhá známka (staršia) ostáva spoločnosti A. Po nejakom čase podá spoločnosť A návrh na výmaz ochrannej známky patriacej B z dôvodu zameniteľnosti s jej staršou ochrannou známkou. Podstata problému: formálne znaky výmazového dôvodu sú jednoznačne naplnené (staršia OZ je vždy silnejšia) - pozri § 16 ods. 5 (už neplatného) zákona č. 55/1997 o ochranných známkach. S prihliadnutím na okolnosti a najmä skutočnosť, že pôvodným majiteľom oboch známok bola spoločnosť A - navrhovateľ výmazu, však vzniká aj otázka, či samotné podanie návrhu na výmaz z jej strany možno hodnotiť ako zneužitie práva (resp. výkon práva v rozpore s dobrými mravmi). Stanovisko ÚPV aj správneho súdu (v prvom stupni) bolo zatiaľ negatívne, i keď súd na pojednávaní pripustil, že sa mu to celé nejako nepozdáva...pri inak formulovanej žalobe by sa vraj možno do toho pustil (cez ústavu).

  Martin Husovec, 13. 02. 2011 v 13:23 - Zneuzitie prava

Tomáš veľmi pekný príklad :) Ešte by sa bodlo k tomu skutkovému stavu, že aký čas uplynul medzi registrovaním A, a podaním návrhu na výmaz (podľa starého zákona to ešte teda asi išlo). Inak veľmi by ma zaujímali tie rozhodnutia, najmä súdu - ak by si mohol poslať budem veľmi potešený (kontakt na mna je tu husovec.blogspot.com) - ja sa v známkových veciach vyžívam.

Inak niečo veľmi podobné práve prebieha pred Súdnym dvorom C-482/09 Budějovický Budvar (dalsia z budvar veci) http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=en&newform=newform&Submit=Submit&alljur=alljur&jurcdj=jurcdj&jurtpi=jurtpi&jurtfp=jurtfp&alldocrec=alldocrec&docj=docj&docor=docor&docop=docop&docppoag=docppoag&docav=docav&docsom=docsom&docinf=docinf&alldocnorec=alldocnorec&docnoj=docnoj&docnoor=docnoor&radtypeord=on&typeord=ALL&docnodecision=docnodecision&allcommjo=allcommjo&affint=affint&affclose=affclose&numaff=C-482/09&ddatefs=&mdatefs=&ydatefs=&ddatefe=&mdatefe=&ydatefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100
Tam znamky v UK koexistovali (Anheuser a Cesky Budvar), no a amici podali návrh na vyhlasenie OZ za neplatnu v uplne posledny den 5 rocnej "doby strpenia" (cl. 9(1) smernice, § 10 odst. 1 terajsieho znamkoveho zakona) .. samozrejme tam abuse nespociva len v tom ze ich vysachovali v posledny den ale najma v tom ze im nedali moznost branit sa svojimi starsimi registraciami .. preto sa aj pytam na periodu ... Inak keby si chcel referal od anglickeho Court of Appeal v tej veci mozno by som ho zohnal...

K tomu zneužitu - mna to fakt velmi zaujíma. Martin si teda názoru, že aj urobenie procesného úkonu môže byť zneužitím práva s konkrétnymi dôsledkami? Napr. v Tomášovom prípade by súd zamietol návrh na výmaz, t.j. v podstate odmietol poskytnutie súdnej ochrany majetku (ochrannej známke).

Ad Juraj predpokladám, že tá škoda je založená napr. na úmyselnom konaní proti dobrým mravom, lenže v tom pôvodnom konkurznom konaní malo samotné zneužitie práva nejaké dôsledky? Ak by som sa vrátil k Tomášovmu prípadu, tak by správny súd potvrdil rozhodnutie UPV, známku vymazal (vyhlásil za neplatnú), a majiteľ B by si tak mohol voči A dajme tomu uplatniť škodu cez § 424 ObčZ. Lenže pravdupovediac ja ako B mám tak "po známke" a takáto škoda mi môže byť niekedy už nič platná. Preto ma zaujíma účinok zneužitia práva urobiť procesný úkon v pôvodnom konaní.

  Martin Husovec, 13. 02. 2011 v 13:24 - ...

K tomu doplneniu skutkového stavu som samozrejme myslel registráciu B. nie A. och niekedy sa spletiem v písmenkách :)

  Tomáš Klinka, 13. 02. 2011 v 16:48 - Ad Martin H.

Asi sme sa dosť vzdialili od témy pôvodného Jurajovho postu alebo nie? :) Rozsudok správneho súdu ti nemôžem poslať z dvoch dôvodov: ešte ani nie je na papieri - vyhlásený bol tento piatok a po druhé, v samotnom rozsudku nenájdeme k téme zneužitia práva nič, nakoľko žaloba tento rozmer kauzy prehliadala (obchádzala) a cieľ (zrušenie správneho rozhodnutia) plánovala dosiahnuť inak - spochybnením posúdenia zameniteľnosti a snahou hrať to na zhodnosť známok. Preto by nám rozsudok k našej diskusii nepomohol. Prejudiciálne otázky v aktuálnej veci Budejovický Budvar sú mi známe, ale z návrhu generálneho advokáta - body 103 až 117 (pozn. návrhy sú dostupné aj v češtine na stránke SDEÚ) mám dojem, že sa k podstate veci Súd ani nemusí dostať.

  Michal Novotný, 14. 02. 2011 v 10:32 - Ad diskutujúci

Prepáčte, ale mám pocit takého malého Babylonu a mäteže pojmov.

Pred diskusiou by sme si mali ujasniť, či naše príklady naozaj nastoľujú otázku, ktorú chceme riešiť. Hovoríte o zneužití PROCESNÉHO úkonu, ale to, čo spomínate, je skôr zneužitím hmotného subjektívneho práva.

Inak povedané - sú isté hmotné subjektívne práva, ktoré sú realizovateľné (uplatniteľné) len cestou príslušného orgánu - pre oblasť civilu viď napr. odporovacie právo ( § 42a Obč. zák.). Takéto právo sa považuje za uplatnené, len ak bolo uplatnené procesne.

To ale neznamená, že sa z neho stáva procesné právo - nestáva. Zachováva si svoju povahou hmotného subjektívneho práva a z toho dôvodu treba jeho uplatňovanie posudzovať podľa hmotnoprávnych noriem, napr. § 3 Obč. zák. alebo § 265 Obch. zák.

V tých známkových sporoch je to detto - návrh na výmaz ochrannej známky je nielen procesným úkonom, ale aj (a hlavne) realizáciou hmotného subjektívneho práva, ktoré je samozrejme zneužiteľné. To ale neznamená, že sa zneužíva procesný úkon, ale hmotné právo. Že sa in casu môže uplatniť len procesným úkonom, plynie z toho, že register vedie ÚPV a ako taký nemôže robiť v tejto oblasti súkromnoprávne úkony (teda nemôže uzavrieť napr. dohodu o urovnaní, že určitú známku vymaže).

Ad Martin: Už som tu viackrát horekoval, že v právnom štáte nášho vzoru (s písaným právom ako jediným prameňom práva) môžeme "zásady" identifikovať jedine tak, že ich vyčítame napr. zovšeobecnením viacerých zákonných resp. ústavných ustanovení. Vymýšľať si "zásady" mimo zákona a následne ich aplikovať na zákon mi príde rovnaká hra ako tá s tou "ochranou dobrej viery pri nadobúdaní vlastníctva". Neviem, ale z čl. 1 ústavy sa podľa mňa nedá vyčítať nič o zákaze zneužitia práva (mimochodom, v Anglicku, ktoré nepochybne právnym štátom je, bola možnosť zneužitia práva výslovne odmietnutá rozhodnutím Snemovne lordov, pričom naopak tvrdili, že kto raz právo má, môže ho vykonať a uvažovať o tom, že by to bolo zneužitie, sa nedá). Podľa mňa zákaz zneužitia práva nepatrí medzi zásady právneho štátu, práve naopak, medzi jeho zásady patrí ochrana nadobudnutých práv, a zákaz zneužitia práva ide proti tejto ochrane.

A konečne k téme postu a Jurajovi:

Žiaľ, ja som našiel len skoršie rozhodnutie rak. NS 2Ob116/54, kde hovoria, že zásada ne bis idem sa nedá bez ďalšieho rozširovať na predbežné opatrenia. To v poste citované je novšie.

Celý problém je trochu o tom, že ne bis in idem je v podstate dôsledkom materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Materiálna právoplatnosť sa pritom posudzuje rebus sic stantibus k určitému skutkovému stavu a vo vzťahu k určitému hmotnému právu.

V prípade predbežiek však neexistuje hmotné právo, o ktorom sa predbežkom rozhoduje, predbežko je čisto procesný prostriedok ochrany. Tam je teda ťažko nájsť, vo vzťahu k čomu sa vlastne má materiálna právoplatnosť uplatniť (niektorí dokonca spochybňujú, či je predbežko vôbec spôsobilé materiálnej právoplatnosti).

Ak teda vôbec, materiálna právoplatnosť sa tam dá vztiahnuť prakticky jedine k určitému návrhu (čo by znamenalo zrušenie rei iudicatae), alebo si vykonštruujeme nejakú "potrebu dočasnej/predbežnej úpravy pomerov" a budeme tvrdiť, že toto je to subjektívne právo a o ňom sa predbežkom rozhoduje, takže pokiaľ sa táto "potreba" nezmení, ide o totožnú vec.

Ale celkovo, zmysel rei iudicatae v konaní o predbežkách je nie celkom zrejmá, pretože neznamená žiadne uľahčenie - či návrh treba zamietnuť alebo konanie zastaviť, je vždy prípustné odvolanie. Pritom sa v oboch prípadoch rozhoduje bez pojednávania. Takže úspora takmer nulová.

  Martin Husovec, 15. 02. 2011 v 09:20 - Ad Michal

Ad Michal. Úplne sa stotožňujem s tým čo píšeš, no pri tom známkovom práve som si nebol skutočne istý (viď § 35 zákona 506/2009), pretože kým vyhlásenie za neplatnú podľa § 35 odst. 1 (napr. preto že známka je je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi) mi vôbec nepríde ako realizácia hmotného subjektívneho práva ("v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu"), no pri nami preberanom ( § 35 odst. 3) sa už kopiruje aktívna legitimácia z hmotného práva ("na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa §7") - Ostatne ako ich niekedy odlíšiť?

Ale môžem sa vrátiť k mojej otázke a spojiť ju s týmto postom. Návrh na vydanie predbežného opatrenia, ak sa nemýlim, je realizácia procesného práva (tak isto ako napr. určovacia žaloba), ktorý neopieram napr. o hmotnoprávny zdržovací či odstraňovací nárok (pri určovačke neopieram o uznávací nárok), keď v ňom žiadam aby sa tretia osoba zdržala určitého konania. Môže sa stať, že toto procesné právo zneužijem? Samozrejme uvedomujem si, že pri predbežnom opatrení sa možno vyhnúť problému inak. Alebo napr. môže byť zneužitím procesného práva to, že podám určovaciu žalobu?

Ad Tomáš, škoda teda, mňa by to zaujímalo aj bez relevantnosti k tejto diskusii :) a ten SDEU, hoc keď to aj vráti, Court of Appeals to musí vyriešiť a sudca je naklonený niečo vymyslieť v prospech čechov ...

  Kristián Csach, 15. 02. 2011 v 15:28 - Ad Michal

Vieš, že sa tebou v otázkach procesu nechmám väčšinou mlčky poučiť, ale...
1. dichotómia procesný úkon / materiálne subjektívne právo mi nepripadá veľmi konštruktívna. Ani samotným subjektívnym právom sa nič nezneužíva, iba jeho faktickým výkonom (toľko slovíčkarenie). Nepresvedčuje ma myšlienka, že zneužitie práva pojmovo nemôže zahŕňať zneužitie procesného úkonu (aspoň tak som pochopil tie prvé odseky). Viem si predstaviť, že realizácia subjektívneho práva, ktorá sa deje procesnými inštitútmi (vrátane tej odporovateľnosti), vedie k zneužitiu práva. Ak hmotné právo prepája právne účinky (ktoré) s určitým procesným úkonom (napríklad zákaz nakladania s predmetom odporovateľnosti - ak by také niečo existovalo), tak až realizácia subjektívneho práva prostredníctvom procesného úkonu privedie tie právne následky, ktoré chce zneužívateľ dosiahnuť... Či sa zneužitie bude týkať procesného úkonu (pauliánska žaloba) alebo realizácie subjektívneho práva (právo brániť sa pred vylievaním majetku) je podľa mňa úplne jedno... ale možno som niečo prehliadol, rád sa nechám poučiť.

IMHO nie je § 3 právna norma ale dworkinovský princíp. S tým je spojená aj tvoja úvaha o vyabstrahovaní ako jedinom spôsobe zistenia princípov / zásad v práve. (Hoci dogmu o ochrane dobrej viery nezdieľam rovnako ako ty, ale) Nemyslím, že to je jediný spôsob, dokonca ho nepovažujem ani za veľmi presvedčivý (kvôli problému, či určité ustanovenie je vyjadrením zásady alebo výnimky k tomu má Filip Melzer v Metodológii pekné úvahy, posledne mi naviac "sľúbil", že otázke hľadania zásad/princípov v práve bude venovať nejaký extra článok, takže všetci napäto čakáme). Hľadanie zásad súkromného práva je asi skôr hodnotová záležitosť... (ale abstrakcia a koherentnosť právneho poriadku je veľmi silný argument pre určitú zásadu).

Ku komparatistike: Strýčko google k Abuse of rigths english law vyhodil ako prvé toto. A potom na abuse of process toto. Takže až tak čierno by som to nevidel.

Ale čo sa týka samotnej veci rozhodnutej a podobných prekážok, znie rozumne, čo píšeš.

  Michal Novotný, 15. 02. 2011 v 19:02 - Ad kolegovia

Pokúsim sa myšlienku sformulovať ešte raz:

V mojom príspevku som nechcel ani tak úplne tvrdiť, že procesným úkonom sa nedá zneužiť právo, ale skôr to, že tieto otázky nemôžeme zmiešavať.

Áno, Kristian, súhlasím, že ak sa určité právo dá vykonať len cez proces, ide o výkon hmotného práva a teda ide o zneužitie. Ale snažil som sa rozlíšiť skôr to, čo je tebe úplne jedno, teda že ide o zneužitie hmotného práva, nie tak procesného.

Alebo inak, snažil som sa brániť, aby sa v prospech zneužitia procesného práva argumentovalo zneužitím inštitútov, ktoré v sebe spájajú hmotné i procesné právo zároveň - napr. uplatnenie tej odporovateľnosti.

Čiže išlo skôr o snahu vyjasniť predmet diskusie.

Otázky zneužitia procesného práva v čistej podobe má zmysel riešiť napr. pri podávaní nezmyselných a prehnaných návrhov na dokazovanie, námietok zaujatosti, námietok miestnej či vecnej nepríslušnosti, žiadostí o odročenie apod., ktoré majú za následok praktické ochromenie činnosti súdu vo veci samej.

Takže osobne si nemyslím, že by sme sa až tak líšili v názoroch.

K tým zásadám - asi súhlasím, ale ako píšeš - pozitivistov právny poriadok (aspoň naoko) nepustí, takže priznať, že to je "hodnotová záležitosť", to by bola hotová katastrofa.

Ad Martin:

Odkážem na to, čo písal vyššie - samotná určovačka ako taká podľa mňa nemôže byť zneužitím práva, už len z hľadiska praktických dôsledkov. Podám (oprávnenú) určovačku o vlastnícke právo - súd ju zamietne, lebo je to zneužitie práva - zmení sa niečo na hmotnoprávnej pozícii? Nie - žalovaný vie, že nie je vlastníkom, ja viem, že vlastníkom som, a jediné, čo mi k tomu bráni, je kus papiera.

Iná je ale situácia, keď určovačkou zároveň vykonávam určité hmotné právo - keď sa napr. domáham neplatnosťi podľa § 40a Obč. zák. Ale v takom prípade (aj napriek Kristianovmu nesúhlasu) trvám na tom, že zneužívam ono "Gestaltungsrecht" ako hmotné právo, nie onen procesný inštitút. Keby som si to oddelil - ak by som relatívnu neplatnosť uplatnil mimo konania (podľa nejakého judiátu to možné je) a následne by som žaloval o určenie neplatnosti, tak táto určovačka by nemohla byť zneužitím práva, ale prejudiciálne by sa posudzovalo, či to dovolanie sa rel. neplatnosti nebolo zneužitím - a keby sa došlo k tomu, že áno, žaloba by sa zamietla nie ako zneužitie práva, ale ako nedôvodná (lebo dovolanie sa neplatnosti bolo zneužitím, preto nie je vlastne účinné).

K predbežku a zneužitiu... Možno by som rozlišoval dve roviny - PO ako zneužitie per se a obsah PO. To, o čom písal Martin M., je skôr tou prvou rovinou - že účastník neustále podáva nedôvodné návrhy, teda zneužíva vôbec možnosť takýto návrh podať. Tvoj prípad je skôr tá druhá rovina. Ale osobne si myslím, že tak prvá ako aj druhá rovina sa dá riešiť inými inštitútmi než konštrukciou zneužitia práva - tá prvá už spomínanou konštrukciou rei iudicatae, tá druhá dôslednou aplikáciou zásady, že PO má byť vydané len v nevyhnutnom rozsahu a ak to vyžadujú pomery. K tomu je dokonca aj nejaký judikát, kde sa rieši, že zakázať podnikateľovi nakladať s celým majetkom kvôli jednej žalovanej pohľadávke je príliš moc (číslo si teraz nespomeniem).

Jedinou situáciou, kde by som asi musel pripustiť analogickú aplikáciu inštitútu zneužitia práva, sú "automatické PO", t.j. kde sa PO vydá v akomkoľvek rozsahu, ak navrhovateľ osvedčí svoj nárok. Je to nekonzistentné, ale iné riešenie mi teraz nenapadá.

Ale budem hľadať a rozmýšľať.

  Martin Husovec, 15. 02. 2011 v 22:30 - PO

K tomu predbežnému opatreniu čo do obsahu, tam má súd predovšetkým ústavné limity, proporcionalita, účinnosť a pod (celkom zaujímavý demonštratív v tomto smere, ktorý je použiteľný aj inde má napr. čl. 3(2) smernice o vymožiteňosti práv duševného vlastníctva).

Inak ako notorický príklad od susedov
PR, 1994, č. 11 – VS v Praze: Předběžné opatření, jímž by žalovanému bylo uloženo zdržet se v jím vydávaném deníku veřejňování jakýchkoli komentářů a informací týkajících se osoby
žalobce, s výjimkou přetiskování zpráv převzatých od oficiálních tiskových agentur, do rozhodnutí ve věci samé, znamená restrikci svobody projevu, která je zaručena Listinou základních práv
a svobod vyhlášenou jako součást ústavního pořádku České republiky (usnesení předsednictva České národní rady ze dne 16. 12. 1992). Jde přitom o jedno z nejdůležitějších práv v demokratické společnosti zahrnující svobodu názoru a svobodu přijímání a rozšiřování informací veřejnosti. Je samozřejmé, že svoboda projevu nemůže být zcela bezbřehá, že jsou zde hranice vytvořené
i novinářskou etikou, ale s ohledem na sledovaný cíl nelze předem postupovat podle ustanovení § 76 odst. 1 písm. f) OSŘ, a to ani za situace, kdy dané omezení by se netýkalo uveřejňování zpráv od oficiálních agentur.

Tento aspekt predbežných opatrení ma inak veľký význam vo vzťahu k ochrane duševného vlastníctva na internete, a ten problém príde i ku nám :)

No ale späť. Ja som to v podstate zbytočne tlačil do procesných úkonov vo veci samej, ktoré nie sú realizáciou hmotného nároku (ako určovačka podľa § 80 OSP). Ale aspoň vidím, že to v tomto smere chápem rovnako. Nechcel som ísť na druhej strane k dôkazom, námietkam zaujatosti a pod. pretože tam priamo OSP upravuje vlastne mechanizmy proti zneužitiu.

Ak ale niekoho napadne čisto procesné oprávnenie, ktoré OSP alebo Správny Poriadok neošetruje vôbec proti zneužitiu a vymyslí pekný príklad, budem mu vďačný :)

  Martin Maliar, 15. 02. 2011 v 22:45 - Problém

Javí sa mi to tak, že ak chceme rozprávať všeobecne s ohľadom na konkrétnu vec, tak každý rozprávame o niečom inom:-)
Od veci - Michal, dnes som čítal tvoje rozhodnutie z rozkladovky - klobúk dole, vidieť, že ťa to fakt baví :-)

Skúsme nad tým rozmýšľať aj tak, či právny nárok ako spôspob presadzovania (hmotného) subjektívneho práva nie je už jeho súčasťou a teda či prílišná snaha o rozlišovanie hmota-proces je namieste. Idem nad tým uvažovať....


  Kristián Csach, 16. 02. 2011 v 00:55 - Problém

Martin, do takých úvah sa ani nepúšťaj, je to strata času a len sa Ti bude pariť z kečky...

Ad Michal: Je toto zneužitie (ak vôbec, Bavori si myslia, že áno) procesu či hmoty (pracovnoprávne rozhodnutie z Bavorkska z googlu)?
http://www.arbg.bayern.de/imperia/md/content/stmas/lag/nuernberg/entscheidungen/januar2007/4_sa_207.04.pdf (s.7)

Na západe sa často hovorí o zneužívaní prorogatio fori (akýsi odlesk obsahovej kontroly zmluvy). Je to hmota/proces? http://www.homburger.ch/fileadmin/publications/FESTSTLL.pdf (Rz. 6 :) )

Množstvo potenciálnych zneužití procesných inštitútov vidím v konkurznom konaní.

Problém je asi v tom, čo píše Martin, všeobecný pohľad na problém je silno ovplyvnený osobným videním samotnej podstaty problému. Ak sa napríklad pozriem na problém zneužitia práva z jeho hmotnoprávných následkov (o ktorých tu ale nie je reč), najmä § 424 OZ, tak nevidím rozdiel medzi hmotou a procesom.

  Juraj Gyarfas, 18. 05. 2011 v 21:38 - NS SR: predbežko nie je res iudicata

NS SR, 24.2.2011, sp.zn. 5 Obdo 6/2011

"Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je náležite zdôvodnené Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k mylnému záveru o tom, že konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) a následne sa ani nezaoberal tým, či boli, alebo neboli splnené podmienky na ponechanie predbežného opatrenia v platnosti [...]. Dovolací súd sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že v danom prípade nariadeniu predbežného opatrenia bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. [...] Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov.

[...] V prvom návrhu [na vydanie predbežného opatrenia] navrhovateľ ohľadom činnosti odporcu 2/ uviedol, že disponuje iba indíciami a preto sa dožadoval predbežnej ochrany [...]. V čase podania druhého návrhu navrhovateľ tvrdil, že došlo k výraznej zmene skutkového stavu a predloží nové dôkazy [...]. Dovolací súd je toho názoru, že oba návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré podal navrhovateľ nevyplývajú z totožného skutkového stavu. Naviac ani petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je totožný. Preto dovolací súd má za to, že v danom prípade nešlo o prekážku rozsúdenej veci (rei iudicatae).
"

  Kristián Csach, 17. 10. 2011 v 21:41 - Pri potulkách E-zbierkou stanovísk a rozhodnutí NS

Možno zaujme:

http://nssr.blox.sk/blox/cms/main/sk/zb_stanovisk/2011/id3/id1/binary/stanoviska_rozhodnutia_3_2011.pdf

Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011 k výkladu § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 a § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:

"Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p.).

Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania proti uzneseniu súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nie je vylúčená ustanovením § 243e ods. 1 O.s.p.."

  Martin Husovec, 05. 08. 2012 v 15:48 - zneužitie určovacej žaloby?

Dnes som narazil na tento rozsudok LG Berlin, AZ 15 O 79/09, ktorý odmietol určovaciu žalobu, pretože ide podľa jeho názoru o zneužitie výkonu práva (unzulässigen Rechtsausübung). Zneužitie tu spočíva v tom, že navrhovateľ sa snažil určovacou žalobou získať späť doménu, ktorá mu bola prevedená na základe rozhodnutia v rámci mimosúdneho ADRka (tu UDRP). Keďže nemecké právo neponúka nárok na prevod domény ani ak sa preukáže delikt (rozhodnutie shell.de), navrhovateľ si povedal, že bude dobrý nápad, žalovať o určenie toho, že odporca tento nárok nemá podľa nemeckého práva. Súd by teda musel určiť, že tento nárok skutočne neprislúcha odporcovi, čím by navrhovateľ dosiahol prevod domény späť na seba, hoci by aj došlo k porušeniu práv odporcu.

LG Berlin, AZ 15 O 79/09 takéto zneužíajúce predbežko vyriešil takto:

3. Es besteht auch ein Feststellungsinteresse im Sinne von § 256 ZPO.

Dieses ergibt sich aus der drohenden Umsetzung der UDRP-Entscheidung (vgl. Bettinger, a.a.O., Rz. 184f). Dass sich die Parteien der alternativen Streitbeilegung gemäß der UDRP unterworfen haben, steht dem nicht entgegen, da § 4 (k) UDRP die Einleitung eines gerichtlichen Verfahrens vor und nach Durchführung des UDRP-Verfahrens ausdrücklich zulässt (LG Köln, Urteil vom 16.06.2009 - 33 O 45/08 -, zitiert nach juris, Rz. 22 m.w.N.).

II. Die Klage ist unbegründet.
Die Geltendmachung des Anspruchs auf Feststellung, dass der Beklagten kein Anspruch auf Übertragung des Domainnamens www.e(...).com gegen den Kläger zusteht, erweist sich nach Auffassung der Kammer als unzulässige Rechtsausübung und ist damit treuwidrig im Sinne des § 242 BGB. Bei dem Verbot der unzulässigen Rechtsausübung handelt es sich um einen allgemeinen Rechtsgrundsatz, der somit hier Anwendung findet.

Nach deutschem Recht bestehen Ansprüche auf Übertragung einer Domain weder auf kennzeichenrechtlicher noch auf zivilrechtlicher Grundlage (BGHZ 149, 191-206, zitiert nach juris, Rz. 49-53 - shell.de). Aufgrund dieser Rechtslage beansprucht der Kläger eine gerichtliche Feststellung, die nach deutschem Recht stets zu treffen wäre, ohne dass eine Prüfung, ob der Domaininhaber Rechte der Gegenseite verletzt, stattfinden würde.

..


Tu azda potrebujem vašu pomoc pri chápaní určovačky podľa nemeckého práva. Ja rozhodnutie čítam tak, že súd uznáva, že existuje právny záujem na určovačke podľa § 256 ZPO ("wenn der Kläger ein rechtliches Interesse daran hat", podobné § 80 OSP). Určovačka (Feststellungsklage) je v § 256 ZPO zakotvená podobne ako u nás v § 80 OSP. Príde mi teda, že je to procesný prostriedok. No a potom súd argumentuje zneužívajúcim výkonom práva, pričom už poukazuje na hmotnoprávny predpis - § 242 BGB. Čiže zatiaľ to chápem tak, že súd rovno použil ten "hmotnoprávny princíp", ktorý máme u nás v § 3 ods. 1 ObčZ a preniesol ho aj na zneužívajúce predbežko.

Celý rozsudok LG Berlin, AZ 15 O 79/09

  Martin Husovec, 05. 08. 2012 v 15:52 - drobná errata

posledné slová mali znieť "zneužívajúcu určovačku" ..

  Juraj Gyarfas, 07. 01. 2013 v 11:04 - pre úplnosť ...

... dopĺňam link na Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2011, v ktorom sa tejto téme venovali J. Löwy a A. Kotrecová. https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/bulletin/archiv/proxy/list/formular/rows/287/attr/name/preview

  Juraj Gyarfas, 15. 01. 2018 v 21:07 - ÚS SR k predbežným opatreniam a zmene okolností

"Ako už bolo uvedené, jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené [ § 77 ods. 2 OSP a § 334 CSP]. Zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť.

Táto konštrukcia je v podstate reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie (porovnaj napr. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011).

Vychádzajúc z už uvedeného potom súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená), pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad na rozhodovanie všeobecného súdu o zrušení predbežného opatrenia.

Vychádzajúc z už uvedeného možno uzavrieť, že iba takéto chápanie právnej úpravy regulujúcej inštitút predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia nepredstavuje neprípustný zásah do právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia a je zároveň aj ústavne udržateľné.
"

ÚS SR, II. ÚS 491/2017

  Juraj Gyarfas, 11. 03. 2024 v 11:21 - Zmena skutkových okolností na účely nariadenia nového neodkladného opatrenia

"Za zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku možno považovať aj zmenu posudzovania podmienok pre nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia súdom, vyvolanú neskoršou judikatúrou (najvyšších súdnych autorít) vo vzťahu k vymedzeniu toho, čo patrí do okruhu týchto podmienok (napr. podmienka vymáhateľnosti pohľadávky)."

ZSP 5/2024, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo/13/2023


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím