lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Krajčírovič (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Adam Glasnák (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Bob Matuška (2)
Andrej Kostroš (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Zeleňák (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Tomáš Plško (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Kozák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Adam Pauček (1)
Martin Estočák (1)
I. Stiglitz (1)
jaroslav čollák (1)
Patrik Patáč (1)
Nora Šajbidor (1)
Andrej Majerník (1)
Marcel Jurko (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Berdisová (1)
Katarína Dudíková (1)
David Halenák (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Róbert Černák (1)
Ján Pirč (1)
Juraj Lukáč (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Košalko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Janík (1)
Michal Ďubek (1)
Jana Mitterpachova (1)
lukas.kvokacka (1)
Petr Novotný (1)
Vincent Lechman (1)
Michaela Stessl (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Priadka (1)
Viliam Vaňko (1)
Dušan Marják (1)
Pavol Chrenko (1)
Ivan Kormaník (1)
Robert Šorl (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Pavlo (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Ľalík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Matej Kurian (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Kubina (1)
Roman Prochazka (1)
lukasmozola (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Marcin (1)
Lucia Palková (1)
Petr Steiner (1)
Robert Vrablica (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Jediný (1)
Pavel Lacko (1)
Gabriel Závodský (1)
Dušan Rostáš (1)
Zuzana Klincová (1)
Tomas Pavelka (1)
Igor Krist (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Mikuláš Lévai (1)
peter straka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
Zuzana Adamova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Poloha (1)
Emil Vaňko (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Korman (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Talianske torpédo proti arbitráži a novela Nariadenia Brusel I

Juraj Gyarfas, 09. 04. 2011 v 10:35

O prípade West Tankers sme na tomto blogu už diskutovali tu. V krátkosti išlo o nasledovnú situáciu. Spor v určitom vzťahu sa mal podľa platnej rozhodcovskej doložky riešiť v londýnskej arbitráži. Jeden z účastníkov však siahol po osvedčenom talianskom torpédu a podal žalobu pred všeobecným súdom v Taliansku. Anglické súdy - mysliac si o zvyšku sveta a najmä o Taliansku nepochybne len to najlepšie - siahli po osvedčenej tradičnej zbrani proti talianskemu torpédu a vydali tzv. anti-suit injunction, t.j. predbežné opatrenie, ktoré účastníkovi zakazuje pokračovať v konaní pred talianskym súdom. Nemôžu samozrejme zakázať talianskemu súdu konať, ale môžu účastníkovi zakázať toto konanie iniciovať, resp. pokračovať v ňom. A ak sa nepodvolí, čakajú ho v Británii príslušné sankcie za pohŕdanie súdom (contempt of court).

ESD nesúhlasil. Napriek povesti talianskych súdov je európsky justičný priestor vybudovaný na fikcii vzájomnej dôvery a anglický sudca si síce súkromne o svojom talianskom kolegovi môže myslieť hocičo, ale oficiálne musí veriť, že taliansky súd dostatočne rýchlo spozoruje existenciu rozhodcovskej doložky a konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Rozhodnutie ESD vyvolalo v arbitrážnych kruhoch vlnu nevôle a najmä strachu, že Európa stratí svoj status arbitrážnej veľmoci. A tak Komisia dlho nelenila a začala situáciu riešiť v rámci pripravovanej novely Nariadenia (ES) 44/2001 (Brusel I).

Pripravovaná novela (technicky by nemalo ísť o novelu, ale o nahradenie pôvodného nariadenia) sa týka viacerých oblastí. Okrem iného ide o zrušenie uznávacieho konania (exequatur) a rozšírenie pôsobnosti nariadenia na niektoré situácie týkajúce sa tretích (nečlenských) štátov. V tomto poste by som však rád upozornil len na plánované posilnenie prorogačných a arbitrážnych doložiek a celkovo úpravu vzťahu medzi nariadením a arbitrážou.

Najprv však pár slov k príprave. Komisia na novele pracuje už niekoľko rokov, pričom o návrhu neustále diskutujú európski akademici aj praktici. Prvý návrh Komisie bol kritikou udupaný do zeme, Komisia potom pripravila ďalší návrh, o ktorom sa diskutuje na najrôznejších fórach. Celý materiál je k dispozícii tu.

Vzťahu medzi civilným konaním a arbitrážou ako aj talianskeho torpéda sa týkajú najmä navrhované úpravy čl. 29.

Čl. 29 ods. 2 sa snaží bojovať s talianskym torpédom vo všeobecnosti (nielen vo vzťahu k arbitráži). Ak jedna zo strán iniciuje konanie pred súdom určitého členského štátu, musia súdy ostatných členských štátov samozrejme v rovnakej veci prerušiť konanie, dokým prvý súd nerozhodne o svojej právomoci (lis pendens). Podľa nového ods. 2 však bude prvý súd povinný (s výnimkou výnimočných okolností) rozhodnúť o svojej právomoci do šiestich mesiacov. Nemalo by sa teda stávať, že obchodný súd v Hamburgu bude sedem rokov čakať, kým miestny súd v Palerme zistí, že vlastne nemá právomoc alebo kým zúfalý nemecký obchodník podpíše akékoľvek urovnanie, len aby sa táto nočná mora skončila.

Podľa navrhovaného čl. 29 ods. 4 musí súd členského štátu, ktorého jurisdikcia je spochybnená na základe arbitrážnej doložky, prerušiť konanie, akonáhle začne o platnosti rozhodcovskej doložky konať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd štátu, kde je miesto arbitráže. Takže taliansky súd, ak aj v rozpore s rozhodcovskou doložkou začne konať, musí prerušiť konanie, akonáhle bola vznesená námietka nedostatku právomoci a akonáhle o existencii rozhodcovskej doložky začal konať arbitrážny tribunál v Londýne alebo všeobecný anglický súd. Nie je potrebné, aby londýnsky súd alebo arbitrážny tribunál konal primárne o existencii alebo platnosti rozhodcovskej doložky. Stačí, že táto otázka sa rieši ako predbežná otázka (ide teda o každé rozhodcovské konanie). Navrhovaný čl. 33 ods. 3 upresňuje, ktorý moment sa považuje za začiatok rozhodcovského konania - ide zväčša o nomináciu prvého rozhodcu.

Návrhy písali a komentovali ľudia mnohokrát múdrejší ako autor tohto postu, takže si netrúfam uzavrieť toto krátke upozornenie nejakým mudrlantským hodnotením. Ale osobne si myslím, že návrhy sú rozumné a posilňujú právnu istotu účastníkov spoliehajúcich sa na arbitrážne doložky proti talianskym (a možno aj slovenským) torpédam . Fascinuje ma hĺbka celoeurópskej právnej diskusie. A som si istý, že k novele Nariadenia Brusel I sa na tomto blogu pred jej platnosťou ešte niekoľkokrát vrátime.


Názory k článku Talianske torpédo proti arbitráži a novela Nariadenia Brusel I:


  Juraj Tkac, 11. 04. 2011 v 12:26 - moment zacatia rozhodovskeho konania

aky je presne navrhovany moment zaciatku rozhodovskeho konania? je to nominacia rozhodcu, teda moment ked jedna zo sporovych stran navrhne rozhodcu? alebo az podpisanie dohody s tymto rozhodcom oboma sporovymi stranami plus ten jeden rozhodca.
vopred dik

  Juraj Gyarfas, 11. 04. 2011 v 13:51 - Ad JT

Väčšinou pôjde o nomináciu prvého rozhodcu. Presne to upravuje navrhovaný čl. 33 ods. 3, podľa ktorého

For the purposes of this Section, an arbitral tribunal is deemed to be seised when a party has nominated an arbitrator or when a party has requested the support of an institution, authority or a court for the tribunal's constitution

  Michal Novotný, 11. 04. 2011 v 15:21 - Otázka

rozmýšľam, ale nedalo by sa z toho problému, ktorý existoval aj v C-185/07, uniknúť ustanovením, ktoré majú Poliaci v čl. 1165 ods. 2 svojho OSP a Rakúšania tiež (neviem teraz v kt. §), že konanie pred súdom nebráni tomu, aby vec prejednal a rozhodol rozhodcovský súd?

Nie je toto lepší a hlavne efektívnejší prostriedok boja proti talianskym torpédam vo všeobecnosti než čl. 29 ods. 2 návrhu (ktorý zjavne umožňuje tú 6mesačnú lehotu predĺžiť z vážnych dôvodov...)?

  Juraj Tkac, 11. 04. 2011 v 16:05 - nominacia rozhodcu

neviem, ale mne sa zda prave viazanie prekazky konania na moment navrhu rozhodcu absolutne scestny a lahko zneuzitelny
nechcem aby bol spor dorieseny, tak navrhnem pre druhu stranu absolutne neprijatelneho rozhodcu, zalozil som prekazku konania pred sudom, a mozem si aj 2 roky pingopongovat mena rozhodcov....

  Michal Novotný, 11. 04. 2011 v 17:46 - Postup ustanovenia rozhodcov

upravuje väčšina štátov v podstate podľa vzorového zákona (čl. 11), ktorého ods. 4 rieši situácie, keď rozhodca nie je ustanovený. Keďže rozhodcovské konanie je založené na dohode strán, je problémom strán, ak si zvolili príliš dlhé lehoty; ale veľa rokovacích poriadkov uznávaných arbitráží ustanovuje relatívne krátke (15-30 dňové) lehoty na ustanovenie rozhodcov).

Len ako pars pro toto (lebo ho mám poruke) - čl. 1171 poľského OSP, ale koniec koncov aj náš zákon v § 8 ods. 2.

  jakub jost, 12. 04. 2011 v 04:04 - arbitraz/sudne konanie

K novemu Bruselu...pochopil som spravne, ze je o nieco viac zvyhodnena arbitrazna dolozka (arbitrazne konanie) pred choice of forum clause (sudnym konanim)?

Ze ak namietam prislusnost torpedoveho sudu, hoci som vyuzil prorogaciu, musim si pockat 6 mesiacov, zatial co ak namietam prislusnost sudu voci rozhodcovskej dolozke, musi prerusit konanie okamzite?

  Juraj Gyarfas, 12. 04. 2011 v 10:32 - Ad Michal

Podľa mňa poľské a rakúske riešenie, ktoré umožňuje paralelné konania, nie je zrovna šťastné. Koniec koncov, takéto riešenie by prichádzalo do úvahy aj u nás. Žiadne ustanovenie to síce výslovne neumožňuje, ale zároveň to žiadne ustanovenie ani nevylučuje.

Ale paralelné konania podľa mňa nie sú veľmi šťastným riešením, keďže môžu viesť k odlišným výsledkom a k problémom s uznaním.

  Michal Novotný, 12. 04. 2011 v 14:20 - No

to je síce pravda, ale prakticky to môže spôsobiť problém jedine v štáte, kde sa torpéduje, pretože iné štáty nemajú (vzhľadom na obmedzený katalóg čl. V ods. 1 a 2 Newyorského dohovoru) dôvod takéto rozhodcovské rozhodnutie neuznať a nevykonať.

Dokonca i torpédujúci štát by to mohol urobiť len na základe výhrady verejného poriadku (teda za predpokladu, že súdne konanie je naozaj vedené s cieľom torpédovať, a nie z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neplatná a pod.), ktorá si ale myslím, že nemôže ísť tak ďaleko, aby chránila aj litispendeciu pred domácimi súdmi (na rozdiel od rei iudicatae).

Inak, takéto ustanovenie obsahuje vlastne aj čl. 8 ods. 2 Vzorového zákona UNCITRALu (na to som absolútne zabudol). A je celkom zaujímavé si prečítať travaux preparatoires k tomuto ustanoveniu tu http://www.uncitral.org/uncitral/en/uncitral_texts/arbitration/1985Model_arbitration_travaux.html Paradoxne, jedny z najliberálnejších názorov na arbitráž tam má zástupca ZSSR s. Lebedev...

  Juraj Gyarfas, 13. 04. 2011 v 15:54 - Ad Michal

Zaujímavá diskusia. A aby sme ju predčasne neukončili, nemôžem samozrejme súhlasiť :-)

Po prvé, myslím si, že paralelné konania sú a priori zlé, aj keby nespôsobovali problémy s uznaním. Prinášajú zvýšené náklady, právnu neistotu, atď. Táto motivácia vyplýva aj z bodu 20 odôvodnenia navrhovaného nariadenia:
"The effectiveness of arbitration agreements should also be improved in order to give full effect to the will of the parties. This should be the case, in particular, where the agreed or designated seat of an arbitration is in a Member State. This Regulation
should therefore contain special rules aimed at avoiding parallel proceedings and abusive litigation tactics in those circumstances. The seat of the arbitration should refer to the seat selected by the parties or the seat designated by an arbitral tribunal, by an arbitral institution or by any other authority directly or indirectly chosen by the parties.
"

Po druhé, podľa mňa môžu nastať aj problémy s uznaním. Nemám to ešte úplne do detailov premyslené, ale skúsim načrtnúť nasledovné príklady.

Príklad 1: Prebieha arbitrážne konanie vo Viedni, ktoré žalovaný torpéduje konaním pred slovenským súdom. Slovenský súd rozhodne o neplatnosti arbitrážnej doložky. Toto rozhodnutie bude podľa súčasného Nariadenia Brusel I záväzné aj pre rakúsky všeobecný súd, ktorý by inak mal právomoc na preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky a ktorý by jej platnosť potvrdil.

Príklad 2: Prebieha arbitráž vo Viedni, ktorú žalovaný torpéduje konaním pred slovenským súdom. Rozhodcovský súd vydá rozhodnutie skôr, ako rozhodne slovenský súd. Žalobca sa snaží dosiahnuť výkon rozhodcovského rozhodnutia v ČR. Český exekučný súd preruší konanie, lebo podľa čl. 27 súčasného Nariadenia Brusel I má litispendenciu voči slovenskému súdu.

  Michal Novotný, 13. 04. 2011 v 18:33 - Ad Juraj

No, teda, podľa mňa nie.

Ad 1: Nie celkom rozumiem. Podľa akého ustanovenia bude rozhodnutie slovenského súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky záväzné pre rakúsky súd, keď podľa čl. 1 ods. 2 písm. d) sa Brusel I nevzťahuje na rozdcovské konanie? Ja mám totiž dojem (porov. ESD, C-190/89, ale toto mám len z druhej ruky, nestihol som ho prečítať), že toto ustanovenie práve vylučuje aj konania o platnosti/neplatnosti rozhodcovskej doložky ako tzv. akcesorickú problematiku z pôsobnosti Bruselu I. Preto si myslím, že rozhodnutie vo veci platnosti/neplatnosti rozhodcovskej doložky by malo byť z oblasti aplikácie Bruselu I vylúčené, takže sa uplatnia národné pravidlá príslušnosti. Tomu by podľa mňa svedčalo aj ustanovenie čl. 27 ods. 4 toho nového návrhu, ktorý zdá sa predpokladá, že štát miesta rozhodcovského konania tu bude mať výlučnú príslušnosť (pritom takáto príslušnosť nie je zaradená v čl. 22).

Ad 2: Detto, ale v zelenom. Navyše, konanie o exequatur rozhodcovského nálezu nespadá do pôsobnosti Bruselu I jednak kvôli čl. 1 ods. 2 písm. d), ale aj preto, že "konaniami" v zmysle kapitoly II sa rozumejú len konania vo veci samej (obchodné resp. občianske), nie konania exekučné. Tam platia normálne národné úpravy. Takže čl. 27 sa nevzťahuje na českú exekúciu na základe rozhodcovského nálezu.

O tom, či je paralelita apriórne zlá - iste, ale na druhej strane istota, že rozhodcovský súd vydá svoj nález bez ohľadu na torpédujúce konanie, môže pôsobiť práve ako stabilizujúci a obmedzujúci faktor proti takému torpédovaniu a tým zasa náklady a neistotu eliminovať...

  Juraj Gyarfas, 14. 04. 2011 v 16:05 - Ad Michal

Hmmm, nie úplne s tebou súhlasím. Podľa mňa je hranica arbitrážnej výnimky v čl. 1 ods. 2 písm. d) do istej miery rozmazaná, čo môže spôsobiť problémy.

Ak by slovenský súd rozhodoval aj meritórne, ale ako predbežnú otázku by riešil platnosť rozhodcovskej doložky, rozhodnutie by spadalo pod Brusel I (podľa March Rich a West Tankers). Aj takéto rozhodnutie by mohlo v ostatných členských štátoch spôsobiť problémy. Ako píše International Bar Association, "parties may be tempted to commence proceedings on the merits in an EU jurisdiction in which they believe they may be able to obtain a ruling that the arbitration agreement is not valid or not applicable. That ruling,
because it is made in the context of a claim the subject matter of which is the merits of the dispute and which therefore does come within the scope of the Regulation, will be entitled to recognition and enforcement under the Regulation. A party might then seek to rely on that judgment to seek to persuade the court at the seat to set aside an award or to persuade a court of another Member State to refuse enforcement of the award in circumstances where, under that member
state's law, the arbitration agreement would be valid.
"

Ak by slovenský súd rozhodoval len o platnosti rozhodcovskej doložky, bola by situácia asi komplikovanejšia a súdy iného členského štátu by toto rozhodnutie na základe arbitrážnej výnimky nemuseli uznať. Ale od rozhodnutia West Tankers ani to nie je isté, ako píše A. Vagenheim "one may wonder whether West Tankers did not in fact drastically reduce the scope of the arbitration exclusion that ... a court of a Member State would be compelled to recognize judgmenets even though ruling solely on the validity of the arbitration agreement." (VAGENHEIM, A.: Should Arbitration be Included in EC Regulation 44/2001?, In: ASA Bulletin, 3/2009).


  Michal Novotný, 14. 04. 2011 v 18:21 - Idem

si to ešte celé prečítať. Priznám sa, že som trochu nedocenil čl. 35 ods. 3 Bruselu I, ktorý to komplikuje... Musím to ešte premyslieť.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím