Záväzné stanovisko obce k výstavbe...
Xénia Petrovičová, 14. 07. 2013 v 10:09
V právnej praxi sa stretávame v územnom konaní s tzv. „záväznými stanoviskami obce“, ktorými obec ešte pred vydaním územného rozhodnutia vyhlási, že určitý stavebný zámer je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Ide o prípady, keď je obec stavebným úradom príslušným na územné konanie, ale už pred vydaním územného rozhodnutia konštatuje súlad alebo nesúlad s územným plánom.
Podobné stanoviská boli vydané v mnohých medializovaných kauzách, najmä pri výstavbe obchodných centier a obytných súborov. Primátor podpísal „záväzné stanovisko“, ktorým sa neskôr oháňal investor, buď v snahe prikloniť si verejnú mienku, alebo v úprimnom právnom bezvedomí. Nejde iba o veľké kauzy, ale aj o malé príbehy bežných občanov, ktorí si „vybavia“ u starostu takéto stanovisko, a keď po troch rokoch požiadajú o vydanie územného rozhodnutia, čudujú sa, že ich plánovaný domček už nie je v súlade s územným plánom a drahá projektová dokumentácia je im na nič. Cítia sa oklamaní a uvažujú o žalobe o náhradu škody.
Z našich skúseností vyplýva, že tieto stanoviska sa často opierajú o ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení (ZoOb):, podľa ktorého môže obec, ak to ustanovuje osobitný zákon, vydávať aj stanoviská k rôznym podnikateľským a nepodnikateľským zámerom.
§ 4 ods. 3 písm. d) ZoOb: "Obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci."
Zákon o obecnom zriadení teda nepriznáva obci právomoc na vydanie záväzného stanoviska ale odkazuje na „osobitný zákon“, ktorý môže obci takúto právomoc priznať. Podľa našich vedomostí, žiadny osobitný zákon neumožňuje, aby obec pred tým ako vydá územné rozhodnutie, vydávala záväzné stanoviská o súlade zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou. Ak by to nejaký osobitný zákon umožňoval, územné konanie by sa stalo v podstate zbytočným, pretože jeho základnou úlohou je rozhodnúť práve o súlade stavebného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou. V súlade s našim právnym názorom je aj usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré sme našli na internete: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/003412.doc
Podľa uvedeného usmernenia, nielenže ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d) ZoOb nezakladá obci právomoc na vydávanie vyššie uvedených záväzných stanovísk, ale poukazuje sa aj na to, že obec ako stavebný úrad vykonáva prenesený výkon štátnej správy, a teda nejde o výkon samosprávy podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoOb. Uvedené usmernenie bolo vypracované z dôvodu „predchádzania rozporov o záväznosti“ takýchto stanovísk.
Ďalším zákonným ustanovením, o ktoré sa obce mylne opierajú pri vydávaní „záväzných stanovísk“ je § 140b stavebného zákona. Záväzné stanovisko podľa tohto ustanovenia však môže obec vydať, len ak je tzv. dotknutým orgánom, teda nie v prípadoch keď obec rozhoduje v územnom konaní a je stavebným úradom.
Nezákonnosť, ničotnosť a nezáväznosť stanovísk
Orgány verejnej správy (vrátane obcí) môžu konať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ako sme už uviedli vyššie, vydávanie „záväzných stanovísk“ o súlade stavebného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou nemá v zákone žiadnu oporu. Niektoré obce už prestali vydávať „záväzné stanoviská“, ale vydávajú už len „vyjadrenia,“ hoci ani na ich vydávanie nie je žiadne zákonné splnomocnenie. Bez opory v zákone možno hovoriť o nulite (ničotnosti) týchto vyjadrení a stanovísk. Prirodzeným dôsledkom nezákonnosti vydávania uvedených stanovísk je, že obce spravidla nedokážu v stanovisku uviesť ustanovenie zákona na základe ktorého stanovisko vydali (príklad: http://ulozto.sk/x1uf74U8/vyjadrenie-jpg)
Je zrejmé, že tieto „záväzné stanoviská“, či „vyjadrenia“ sú vydávané na žiadosť stavebníka, ako určitá poistka v ďalšom územnom konaní, ako aj v súvisiacich konaniach (napríklad posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Hoci sú tieto stanoviská, podľa nášho právneho názoru, ničotné a v dôsledku toho aj nezáväzné, v určitej morálnej rovine (právne nevymáhateľnej) obce zaväzujú pri vydávaní územných rozhodnutí. Obce sa teda sami obmedzujú pred vydaním územného rozhodnutia a hoci nezáväzne, ale predsa sa vyjadrujú k otázke, ktorá má byť riešená až v územnom konaní (podľa § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona).
Zbytočná administratívna záťaž, bezplatnosť
Vydávanie týchto stanovísk predstavuje pre obec zbytočnú administratívnu záťaž, ktorá nie je zohľadnená ani v správnych poplatkoch (ako nezákonná ani nemôže byť). Obce takto nahradzujú činnosť súkromných osôb (bežných občanov, projektantov a pod.), ktoré majú prístup k verejnej územnoplánovacej dokumentácii a môžu sa presvedčiť, či je ich stavebný zámer v súlade s územným plánom alebo nie je. Keby každý potencionálny stavebník požiadal obec o vydanie takéhoto bezplatného stanoviska, bola by to pre obce pravdepodobne nezvládnuteľná agenda. Obce by len ťažko hľadali rozumný argument, prečo vydali stanovisko veľkému investorovi a nevydali ho malému záhradkárovi, ktorý si chce postaviť šopu (alebo nad tým len uvažuje).
Na záver uvádzame niekoľko odkazov na články a webstránky, ktoré sa týkajú vydávania „záväzných stanovísk“ k výstavbe. Z odkazov vyplýva, že niektoré obce samé ponúkajú občanom tlačivá na žiadosť o takéto stanoviská. Obec Moravany dokonca požaduje zaplatiť poplatok (ešte v slovenských korunách – 300 Sk). Naproti tomu Zvolen a Spišská Nová Ves nepožaduje poplatok... Uvádzame tiež niekoľko článkov o citlivých kauzách, v ktorých sa najmä investori odvolávajú na takéto nezáväzné „záväzné stanoviská“:
http://bratislava.sme.sk/c/6351936/vystavba-jt-real-estate-potrebuje-nove-stanovisko-mesta.html
http://obcan.zvolen.sk/zavazne-stanovisko-k-stavbe.phtml?id3=33968
http://www.moravany.sk/index.php?id=237
http://www.spisskanovaves.eu/obcan/ako_vybavit/stavebny_urad/vyjadrenie_k_vystavbe_domu/index.html
http://www.vyvlastnenie.sk/postreh/a/korupcia-v-developmente-predrazuje-byty/
Uvítam názory kolegov, prípadne odkazy na judikatúru a literatúru.
Názory k článku Záväzné stanovisko obce k výstavbe...:
Juraj Gyarfas, 15. 07. 2013 v 17:43 - ďakujem ...
Moja reakcia bude možno skôr pocitová ako doktrinálna...
Neviem sa zbaviť pocitu, že slovenské právo často a s veľkou chuťou prenáša následky zlyhaní verejnej správy na súkromné subjekty (napr. riešenie zlyhaní kontrolných mechanizmov pri predaji verejného majetku cez absolútnu neplatnosť, ktorá ohrozuje aj tretích bona fide nadobúdateľov, ako som kedysi dávno písal tu).
Povedať, že záväzné stanovisko obce je ničotné a nevyvoláva vôbec žiadne právne následky, hoci súkromná osoba sa na neho mohla v dobrej viere spoliehať, mi pripadá podobne nespravodlivé.
Súhlasím samozrejme, že ak starosta bez zákonného splnomocnenia podpíše akýsi paakt, nemôže byť tento paakt záväzný v neskoršom stavebnom konaní. Zároveň si však myslím, že by nemalo byť povinnosťou súkromných osôb preverovať zákonné splnomocnenie obce (osobitne keď ide o komplexnú otázku, v ktorej zjavne ani orgány verejnej správy nemajú úplne jasno). Preto si myslím, že by mal existovať mechanizmus, prostredníctvom ktorého by osoba, ktorá sa v dobrej viere spoliehala na takéto stanovisko, mala možnosť domôcť sa náhrady škody. Nemám zatiaľ úplne premyslené, ako by tento mechanizmus mal vyzerať, ale mala by to byť akási variácia na princíp legitímnych očakávaní. Povedané polopatisticky - ak má súkromná osoba v dobrej viere v rukách "oštemplovaný" papier na hlavičkovom papieri orgánu verejnej moci, mala by sa na neho môcť spoľahnúť :-)
Martin Maliar, 16. 07. 2013 v 13:10 - Problematika záväzných stanovísk - všeobecne
Na vydanie akýchkoľvek záväzných stanovísk by mal existovať nejaký procesný postup, upravený zákonom, keďže akýkoľvek hlavičkový papier, hoc niekým podpísaný, nemôže mať žiadne právne následky a nedomnievam sa, že ani dobrá viera a (ne)legitímne/(ne)legálne očakávania na tom niečo môžu zmeniť.
Ako vidno ale napr. z aktuálneho legislatívneho procesu, prvé "lastovičky" sa začínajú objavovať napr. v daňovom konaní.
Podrobnejšie tu:
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22635
Na západ o nás k tomu inak celkom zaujímavá judikatúra. Nedávno sa napr. riešila otázka preskúmateľnosti súdom
http://www.haufe.de/steuern/rechtsprechung/verbindliche-auskunft-durch-das-finanzamt_166_124142.html
Xénia Petrovičová, 16. 07. 2013 v 15:10 - dobra viera, institut zaväznych stanovisk
Otázku záväzných stanovísk si nikto nevšimne, kým sú tieto stanoviska obsahovo správne (aj keď bez opory v zákone). Zaujímavé z hľadiska práva sú až vtedy, keď nie sú v súlade so skutočnosťou (územným plánom...). Prípadná dobrá viera žiadateľa teda bude vždy spochybniteľná platným územným plánom, ale aj fikciou znalosti práva (prečo ste vôbec žiadali o niečo čo nemá oporu v zákone?)...a aj podľa môjho názoru tento súboj nemôže dobrá viera vyhrať. Samotná dobrá viera je už teraz zohľadnená prezumpciou zákonnosti správnych aktov, ale v tomto prípade ide podľa mňa o nulitný akt (bez opory v zákone a bez právnych následkov), no aj keby sme vzťahovali túto prezumpciu na tieto stanoviská a priznali im právne účinky, v územnom konaní nemožno tieto stanoviská nijako uplatniť, keďže nie sú rozhodnutím o predbežnej otázke a ani iným podkladom z ktorého by mal podľa zákona stavebný úrad vychádzať. Stavebný úrad má vychádzať predovšetkým z územného plánu, takže v prípade nesprávneho stanoviska tu bude takmer vždy rozpor medzi týmito podkladmi... Je prirodzené, že prednosť by mal mať podklad, ktorý má v zákone oporu – územný plán.
Príklad s pripravovanými daňovými stanoviskami je ukážkou toho, že sa niekto pokúša zakotviť tento inštitút v „území právnej neistoty“ (v daňovom konaní). Takýmto neistým územím je aj územné konanie so všetkými svojimi regionálnymi zvyklosťami a so stovkami potrebných vyjadrení.. . Otázne je , či by sa právna istota nemala skôr zvyšovať kvalitou právnej úpravy (vrátane kvality územných plánov), ako predbežným stanoviskom aplikujúceho orgánu... Časom môže byť proces vydávania záväzných stanovísk taký zložitý, že budeme žiadať o vydanie „predbežných stanovísk k žiadosti o záväzné stanovisko“... A potom, sú tu právnici a iné profesie, ktoré môžu občanom vydať stanovisko o tom, čo sa môže a čo nie (tzv. právna analýza)... V podstate je jedno či to bude robiť štát za poplatok, alebo advokát (projektant a pod.) za odmenu. V súčasnosti by sa jednoduchšie náhrada škody vymáhala od právnika...
p., 16. 07. 2013 v 17:27 - §420 ?
Xénia Petrovičová, 18. 07. 2013 v 09:59 - ad peter, pricinna suvislost
Ale problém by bol s príčinnou súvislosťou...
Omyl v tomto prípade spočíva v tom, že niekto záväznému stanovisku prisudzuje určité právne účinky (vydali mi ho, takže mi aj povolia stavbu) avšak zákon s takýmito účinkami nepočíta... Preto štát síce postupoval nesprávne, ale škoda by nevznikla, ak by osoba poznala právo. Omyl ohľadom toho, čo je zákonné a čo nie nemožno zohľadňovať - neznalosť práva neospravedlňuje... V slovenskom právnom poriadku sa o každom predpokladá, že právo pozná - ide o nevyvratiteľnú domnienku. Ak sa teda niekto spolieha na záväzné stanovisko, nemá to v zákone žiadnu oporu, naopak, spolieha sa na niečo, o čom má sám vedieť (prezumpcia znalosti práva), že je nezákonné a irelevantné pre územné konanie...
p., 05. 08. 2013 v 15:53 - Peter_
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím