lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Ladislav Pollák (2)
Andrej Kostroš (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Tomáš Plško (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Adam Glasnák (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Richard Macko (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Zeleňák (2)
Maroš Macko (2)
Mikuláš Lévai (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Chrenko (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Emil Vaňko (1)
Igor Krist (1)
Martin Poloha (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Klincová (1)
lukas.kvokacka (1)
Patrik Pupík (1)
Ján Pirč (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Michaela Stessl (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladislav Pečík (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Steiner (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Gera (1)
jaroslav čollák (1)
Patrik Patáč (1)
Zuzana Adamova (1)
David Halenák (1)
Lucia Palková (1)
Bohumil Havel (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Bránik (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Novotný (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Estočák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tibor Menyhért (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
David Horváth (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Marcin (1)
Viliam Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomas Kovac (1)
Andrej Majerník (1)
Róbert Černák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Robert Vrablica (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michal Jediný (1)
Gabriel Závodský (1)
Dávid Kozák (1)
Martin Svoboda (1)
peter straka (1)
Jakub Mandelík (1)
Adam Pauček (1)
Petr Kavan (1)
Eduard Pekarovič (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Kubina (1)
Michal Ďubek (1)
Pavel Lacko (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Janík (1)
Ivan Kormaník (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Šorl (1)
Peter K (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Korman (1)
Pavol Mlej (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Pavlo (1)
Dušan Marják (1)
Tomas Pavelka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Je nedoručenie repliky porušením práva na spravodlivý proces?

Martin Friedrich, 17. 01. 2015 v 19:33

Pred niekoľkými dňami bola na stránke MS SR zverejnená nenápadná informácia o rozsudku ESĽP v prípade Trančíková proti SR.

Táto kauza stojí za pozornosť kvôli jej možnému dopadu na prax slovenských súd vo vzťahu k (ne)doručovaniu replík.

Skutkový stav, ktorý stojí na pozadí tohto príbeh, je taký pekný, civilistický :). Dovolím si citovať z tlačovej správy MS SR: “Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tvrdila, že v občianskoprávnom konaní pred všeobecnými súdmi bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka v roku 2007 podala žalobu o vydanie motorového vozidla. Okresný súd Trnava v roku 2009 žalobu zamietol a Krajský súd v Trnave následne zamietol sťažovateľkine odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Sťažovateľka podala dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2011 odmietol bez preskúmania merita veci na neverejnom zasadnutí. Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v júli 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“

Predmetom konania pred ESĽP bolo zodpovedanie právnej otázky, či odvolací súd pochybil, ak pani Trančíkovej nezaslal repliku na ňou podané odvolanie. Najvyšší súd v konaní pred ústavným súdom uviedol, že zmysle OSP účastník konania nemá právo na repliku. Najvyšší súd však pripustil, že nedoručenie repliky môže predstavovať zásah do princípu rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces. Na druhej, k tomuto zásahu môže dôsjť len vtedy, pokiaľ replika bude mať zásadný dopad na rozhodnutie odvolacie súdu (“The Supreme Court added that, however, such observations “should” be communicated to the appellant only if they had a conclusive influence on the decision of the Court of Appeal.”) (bod 18 rozsudku). Pretože odpoveď druhej strany na odvolanie sťažovateľky voči prvostupňovému rozsudku nepriniesla do konania nič nové, najvyšší súd potvrdil správnosť postupu odvolacieho súdu. Ústavný súd sa s touto argumentáciou stotožnil a sťažnosť pani Trančíkovej odmietol.


Kde je pes zakopaný

Z rozsudku ESĽP pokladám za kľúčový bod 43 a 45 (voľný preklad autora): “(43) Odhladnúc od určitosti, kvality a konzistentosti aplikácie takejto právnej úpravy, javí sa, že v tomto prípade bolo rozhodným kritériom pre posúdenie odoslania alebo neodoslania stanoviska žalovaného k odvolaniu žalovanej - vo všeobecnosti ako aj v prejednávnom prípade - posúdenie závažnosti obsahu podania na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Ako však vyplýva z judikatúry Súdu citovanej vyššie, účinok obsahu podania nie je dôležitý - je na stranách, aby sa rozhodli, či sa k podaniu vyjadria.

(45) … Súd pripomína, že strany konania musia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a stanoviskami, pričom majú právo sa k nim vyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie a bez ohľadu na to, či sa odvolacom konaní objavia nové skutočnosti.”

(43. Leaving aside the question of the clarity, quality and consistent application as law of such rules, it appears that the decisive criterion as regards communicating or not communicating the defendant’s observations to the applicant ‒ in general terms as well as in the circumstances of the present case ‒ was the relevance of the influence of those observations on the decision on the applicant’s appeal. However, it ensues from the Court’s case-law cited above the concrete effect of the observations in question is of little importance, it being for the parties to judge whether or not a document calls for their comments.

45. In so far as the Government have argued that the defendant’s observations in reply to the applicant’s appeal contained no new argument over and above those already presented and answered at the first-instance stage, the Court reiterates that the requirement that parties to court proceedings must have the opportunity to gain cognisance of, and to comment on, all evidence adduced or observations filed in their case applies to appeal proceedings as well as to proceedings at first instance, notwithstanding the fact that the appeal may raise no new arguments (see Hudáková and Others v. Slovakia, no. 23083/05, § 29, 27 April 2010). Moreover, and in any event, the Court emphasises the subsidiary nature of its role and observes that no such conclusion as now proposed by the Government appears to have been reached by the higher courts at national level.)

Budú súdy robiť poštára?

Myslím si, že prax súdov, na ktorú sa odvolával najvyšší súd, je pochybná a zaváňa arbitrárnosťou, pretože súd sám prejudikuje, aký dopad budú mať argumenty jednej strany na výsledok konania bez toho, aby sa druhá strana o tom dozvedela. Z tohto pohľadu pokladám argumentáciu ESĽP za správnu - mali by to byť strany, ktoré sa rozhodnú, či a ako reagovať na podania doručené súdu druhou stranou. Je úplne bežné, kedy sa o názore druhej strany k podanému odvolaniu dozviem až z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Otázne je, či sa vplyvom tohto rozhodnutia zmení prax slovenských súdov. Pamätám si z advokátskych seminárov, kedy nám vtĺkali do hlavy, že súd nie je poštár. No pokiaľ sa nezmení OSP a nezavedie sa elektronický spis, súdy zrejme budú musieť robiť poštárov oveľa viac ako doteraz, inak bude najvyšší súd zavalený dovolaniami z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom pre nedoručenie replík (a následných výmien názorov).


Názory k článku Je nedoručenie repliky porušením práva na spravodlivý proces?:


  Kristián Csach, 19. 01. 2015 v 15:31 - NS SR 4 Cdo 204/2011

"Dovolací súd poukazuje aj na to, že význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moťnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní, o ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol odvolateľom moťnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ďalšej dedičky (vyjadreniu k odvolaniu).

Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O.s.p.)."

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 204/2011 z 28. júna 2012

  Ondrej Jurišta, 20. 01. 2015 v 09:17 - SK realita

Jedna otázka je, či majú súdy robiť poštára a preposielať na vyjadrenie aj to, čo považujú za irelevatné a nemá byť podkladom rozhodnutia, druhá to, že reálne nepovažujú za potrebné zaslať účastníkovi ani to, o čo oprú rozhodnutie (relatívne čerstvá "skúsenosť" - súd vyjadrenie oprávneného povinnému nezaslal, aj keď ho natvrdo citoval v odôvodnení uznesenia....ktoré povinnému tiež neráčil zaslať, lebo mu stačilo, že ho zaslal jeho advokátovi...ktorého nikdy nemal :P Potom mu stačilo to, že povinný medzičasom nahliadol do spisu...až nakoniec mu uznesenie predsalen zaslal. To len aby bolo jasné, v akej rovine by sme mali viesť diskurz. J.G. Tajovský sa narodil v zlej dobe, dnes by nepísal o rysavej jalovici).

PS: Ahoj M.F. :)

  Martin Friedrich, 21. 01. 2015 v 20:30 - judikatura vs. prax a pravna úprava

@Kristián: ďakujem za judikát, nevedel som o ňom :)

@Ondro: pokiaľ správne rozumiem rozsudku ESĽP, súd má vyjadrenia zasielať druhej strane bez ohľadu na to, či v konečnom dôsledku ich vyhodnotí ako relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že súd musí robiť poštára pre doručovanie kvalifikovaných právnych podaní vo veci samej bez ohľadu na to, či v nich strana konania uvedie nové skutočnosti (právne a skutkové). Inak súd riskuje, že strane odníme možnosť konať pred súdom. Zlé je, že prax súdov a ani právna úprava žiadnym spôsobom na tieto skutočnosti nereaguje.

P.S.: Ahoj Ondro :)

  Tomáš Čentík, 29. 01. 2015 v 16:15 - doplnenie judikatúry

V tejto súvislosti si dovolím doplniť judikatúru súvisiacu s nadhodenou témou o ďalšie súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý pomerne konštantne judikuje nasledovné:

"Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň je takéto procesné opomenutie súdu hodnotené ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 4 Cdo 141/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.8.2011 sp. zn. 5Cdo/92/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2011 sp.zn. 5Cdo/115/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 200/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2014, sp. zn. 2 Cdo 209/2014).

Pre objektívnosť dávam do pozornosti aj opozitné rozhodnutie, kde Najvyšší súd SR vyslovil nasledovný právny názor:

"Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu" (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 23/2011).

ad Ondrej: presne viem o čom hovoriš :)

P.S.: vopred sa ospravedlňujem, že som neprelinkoval citované rozhodnutia

  Peter Pethő, 06. 02. 2015 v 07:16 - Ad doplnenie judikatúry

Do zbierky judikatúry prispievam týmto názorom ÚS v II. ÚS 584/2011:

"[...] princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca. Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.

[...] podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany.

[...] uvedeným postupom krajského súdu v odvolacom konaní bola nepochybne porušená jedna z požiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania, pretože sťažovateľke nebolo umožnené zaujať svoje stanovisko k vyjadreniu otca detí k jej odvolaniu."

  Ľubo Majerčík , 17. 02. 2015 v 17:47 - formalističnost?

Jen pro zajímavost - ČR má s tímto problémem značné zkušenosti. Už vlastně první historicky odsuzující rozsudek ESLP (Krčmář) se týkal přesně této věci, od té doby jsme si vyslechli "porušení" v dalších devíti případech. Vládě se ale nově daří ESLP přesvědčit, že některá nekomunikovaná vyjádření opravdu neobsahují nic nového. Proto ve věci Holub, Čavajda a další ESLP odmítl takové stížnosti z důvodu neutrpění podstatné újmy stěžovatele. Ještě před tím ale Ústavní soud skutečně svůj přístup změnil a začal předávat stěžovatelům vyjádření daleko častěji, skoro ve všech případech.

  Rafael Schwarz, 08. 11. 2015 v 08:02 - Senát NS SR k nedoručeniu vyjadrenia

Ak protistrana doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako skutková a právna argumentácia, súd ale vyjadrenie nezaslal na vedomie odvolateľovi, ide v zmysle toho, čo vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Trančíková proti SR, o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny proces. Avšak skutočnosť, že odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolaní nepoukázal, i keď bol zastúpený advokátom, vedie NS SR k záveru, že dovolateľ túto nesprávnosť a jej dôsledky nevníma ako podstatnú ujmu na svojich procesných právach (rozsudok ESĽP vo veci Holub proti ČR). NS SR preto dospel k záveru, že postup súdu napriek tomu nemal za následok odňatie možnosti odporkyne pred súdom konať ( § 237 písm. f/ OSP).

  Juraj Gyarfas, 31. 05. 2022 v 17:08 - ÚS SR k právu na doručenie vyjadrenia protistrany

Rád by som upozornil na rozhodnutie ÚS, v ktorom ponúkol skvelé zhrnutie vývoja judikatúry k právu na doručovanie vyjadrenia protistrany.

"24. Ústavný súd vo vzťahu k už uvedenej námietke rovnako pripomína, že v podobných prípadoch aj na strane Európskeho súdu pre ľudské práva prevládal najskôr formalistický prístup, podľa ktorého bola kontradiktórnosť vnímaná absolutisticky a povinnosť zaslať vyjadrenie protistrane bola daná bez ohľadu na obsah doručených vyjadrení, teda aj v prípade ak neobsahuje žiadne nové skutkové a právne argumenty. Klasickým sa v tomto prístupe stal rozsudok vo veci Nideröst-Huber proti Švajčiarsku (rozsudok, č. 18990/91, 18. 2. 1997), kde ESĽP okrem iného uviedol, že pri posudzovaní otázky rešpektovania práva na spravodlivosť konania nezohráva rolu to, či stanovisko, ku ktorému sa strana nemala možnosť vyjadriť, malo nejaký vplyv na rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu (ods. 27). Takisto nebolo podstatné, či dané vyjadrenie obsahovalo nejaké nové skutočnosti alebo argumenty; keďže bolo na účastníkovi konania, aby sám posúdil, či dané podanie vyžaduje z jeho strany komentár (ods. 29). Tieto princípy aplikoval ESĽP aj v ďalších rozhodnutiach, napr. Werz proti Švajčiarsku, rozsudok, 17. 12. 2009, č. 22015/05, ods. 53–55; S. H. proti Fínsku, rozsudok, 29. 7. 2008, č. 28301/03, ods. 34–36, Antunes a Pires proti Portugalsku, rozsudok, 21. 6. 2007, č. 7623/04, ods. 33–36; ešte formalistickejšie napr. Ferreira Alves proti Portugalsku (č. 4), rozsudok, 14. 4. 2009, č. 41870/05, ods. 28 – 30; Ferreira Alves proti Portugalsku (č. 5), rozsudok, 14. 4. 2009, č. 30381/06, ods. 32 – 34, Hudáková a další proti Slovensku, rozsudok, 27. 4. 2010, č. 23083/05, ods. 28 a 29, Trančíková proti Slovenskej republike, rozsudok z 13. 1. 2015, ods. 43 – 47 (pozri aj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012).

25. Neskôr začal ESĽP k otázke posudzovania kontradiktórnosti pristupovať menej rigidne a pripustil, že je potrebné zohľadniť aj to, či vyjadrenie protistrany obsahovalo také skutkové alebo právne argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok sporu, alebo či zvolené právne riešenie dávalo vôbec nejaký priestor na diskusiu (pozri Vokoun proti Českej republike, rozsudok z 3. 7. 2009, ods. 26). Tento prístup sa prejavil v ďalšej rozhodovacej činnosti ESĽP (napr. Stepinska proti Francúzsku, rozsudok z 15. 6. 2004, č. 1814/02, § 17 – 20; P. D. proti Francúzsku, rozsudok z 20. 12. 2005, č. 54730/00, ods. 31 – 35; Salé proti Francúzsku, rozsudok z 21. 3. 2006, č. 39765/04, ods. 17 – 20; Fougère proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 9. 2006, č. 10397/03, oddiel B; Société Diffusion Pédagogique Calédonienne proti Francúzsku, rozhodnutie z 12. 10. 2006, č. 26814/02, oddiel 1; Verdú Verdú proti Španielsku, rozsudok z 15. 2. 2007, č. 43432/02, ods. 25 – 28; Eisenfeld a Duker proti Taliansku a Flatov proti Taliansku, rozhodnutie z 2. 9. 2008, č. 541/08 a 625/08, oddiel B; Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. proti Slovensku, rozhodnutie zo 4. 10. 2011, č. 35090/07, ods. 89 – 91; Čičmanec proti Slovenskej republike, rozsudok z 28. 6. 2016, ods. 60 – 65).

26. Ústavný súd v tejto súvislosti vo vzťahu k už uvedenej otázke uzatvára (zohľadňujúc recentnú rozhodovaciu činnosť ESĽP, pozn.), že princíp kontradiktórnosti konania, ktorý je nesporne obsahom práva na spravodlivý proces, nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe ktorých možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť strany sporu zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým jeho pozícia objektívne oslabená (I. ÚS 145/2021). K tomuto materiálnemu výkladu zásady kontradiktórnosti konania sa v poslednom období priklonil i ESĽP (Puškárová proti Slovensku zo 7. 5. 2019, sťažnosť č. 19356/14, Nerušil proti Slovensku zo 7. 5. 2019, sťažnosť č. 37016/15 a naposledy vo veci Sarkocy proti Slovensku z 22. 9. 2020, sťažnosť č. 36446/17). Pri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť obsahový význam neoboznámeného vyjadrenia (napr. rozsudok ESĽP z 18. 10. 2007 vo veci Asnar proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 12316/04; rozsudok ESĽP z 3. 7. 2008 vo veci Vokoun proti Českej republike, sťažnosť č. 20728/05) (I. ÚS 50/2022).
"

I. ÚS 163/2022


  Juraj Gyarfas, 17. 06. 2022 v 16:11 - kontradiktórnosť v konaní v trovách

"Nedoručením sťažnosti žalovaného proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom, na základe ktorej krajský súd dospel vo veci sumy náhrady trov konania k inému, pre sťažovateľa nepriaznivejšiemu rozhodnutiu, mu krajský súd odňal možnosť vyjadriť sa k sťažnosti žalovaného a predostrieť krajskému súdu vo svoj prospech vlastnú argumentáciu, prípadne na preukázanie svojich tvrdení označiť alebo predložiť vlastné dôkazy, čím došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania ako súčasti práva na spravodlivý proces."

IV. ÚS 490/2021


  Juraj Gyarfas, 17. 06. 2022 v 16:12 - Doručovanie vyjadrenia v dovolacom konaní

"CSP v § 436 ods. 4 síce prikazuje doručiť dovolateľovi len také vyjadrenie, ktoré je podané v lehote určenej súdom, nemožno však pripustiť výklad, keď doručenie vyjadrenia k dovolaniu po uplynutí lehoty, a teda nerešpektovanie súdom určenej lehoty protistranou, by v konečnom dôsledku prinieslo procesné znevýhodnenie dovolateľovi spočívajúce v odopretí možnosti zaujať k oneskorene podanému vyjadreniu stanovisko. Ak obsah nedoručeného vyjadrenia malo alebo mohlo mať vplyv na rozhodnutie dovolacieho súdu, jeho nedoručením sťažovateľovi dovolací súd poruší základné právo na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie."

III. ÚS 706/2021


  Juraj Gyarfas, 26. 02. 2023 v 08:46 - ESĽP k (ne)doručovaniu vyjadrení druhej strane

"46. The Court reiterates that the right to adversarial proceedings entails parties’ right to have knowledge of and comment on all evidence adduced or observations filed with a view to influencing the court’s decision. Parties to any dispute may legitimately expect to be consulted about whether a specific document calls for their comments. What is particularly at stake is applicants’ confidence in the workings of justice, which is based on, inter alia, the assumption that they are afforded the opportunity to express their views on every document in the case file. This requirement applies equally to non‑binding advisory opinions intended to assist the court, as well as to information and opinions obtained by the court on its own initiative in order to reach an informed decision. Moreover, parties have a legitimate interest in receiving copies of written observations containing reasoned opinions on the merits, and it is only for them to judge whether or not a particular document calls for their comments. The Court does not need to determine whether the omission to communicate a document caused the applicants prejudice, as the existence of a violation is conceivable even in the absence of prejudice (see Vorotnikova v. Latvia, no. 68188/13, § § 21-22, 4 February 2021, with further references).

[...]

48. The Court also reiterates that the right to adversarial proceedings is not absolute, and its scope may vary depending on the specific features of the proceedings in question. In a few cases with very specific circumstances the Court held that the non-communication of a document submitted in the proceedings and the consequent lack of opportunity for the applicant to comment on it had not undermined the fairness of the proceedings, in so far as it judged that such an opportunity would not have had any impact on the outcome of the case, in which the legal finding had never been in doubt (see Vokoun, cited above, § 26, with further references).
"

Janáček v. Czech Republic (Application no. 9634/17)


  Juraj Gyarfas, 02. 03. 2023 v 17:53 - NSS SR k nedoručovaniu dupliky

"Nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi zo strany krajského súdu je síce porušením kontradiktórnosti správneho súdneho konania a princípu rovnosti zbraní, avšak či toto porušenie má povahu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, ako dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku, bude závislé od posúdenia obsahu dupliky. Posúdenie obsahu pritom neznamená posudzovanie správnosti právnych záverov obsiahnutých v duplike, ale toho, či obsah dupliky bol v niečom odlišný od predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného a či nebol celkom zjavne bezobsažný, prípadne mohol mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu. "

Publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 34/2022 [NSS SR, sp. zn. 6 Sžk 8/2020]


  Juraj Gyarfas, 05. 06. 2023 v 11:11 - kontradiktórnosť v konaní o sťažnosti

"Nedoručením sťažností protistranám s možnosťou vyjadriť sa k nim, ak tieto podania obsahovali riadnu právnu a skutkovú argumentáciu k danému predmetu konania, okresný súd porušil princíp kontradiktórnosti konania, a to viac ak proti napadnutému uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok."

IV. ÚS 579/2022


  Juraj Gyarfas, 17. 12. 2023 v 19:49 - doručovanie vyjadrenia druhej strane

"Ustanovenie § 239 a nasledujúce CSP o sťažnosti explicitne nezakotvujú povinnosť súdu doručiť sťažnosť ani povinnosť umožniť protistrane vyjadriť sa k nej. Absencia výslovnej právnej úpravy však automaticky neznamená, že v sťažnostnom konaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje. Ten je z hľadiska „rozsahu, ktorý určí zákon“ (čl. 9 CSP), vymedzený princípom rovného postavenia strán v konaní, teda prostredníctvom čl. 6 CSP, keď sa toto rámcové ustanovenie v prípade absencie osobitnej úpravy dotknutého postupu použije primerane na okolnosti prípadu. Ponechanie priestoru na opozitné vyjadrenie je naliehavé najmä vtedy, ak súd na podklade argumentácie podanej sťažnosti indikuje možnosť zmeniť rozhodnutie v neprospech protistrany."

I. ÚS 201/2023


  Juraj Gyarfas, 10. 10. 2024 v 08:31 - doručovanie vyjadrenia protistrane

"Pri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť obsahový význam neoboznámeného vyjadrenia."

ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 187/2023

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím