Jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným chce (a) odvolať súčasného konateľa, (b) vymenovať nového konateľa, a súčasne (c) schváliť znenie zmluvy o výkone funkcie pre nového konateľa, ktorej súčasťou má byť aj úprava otázok týkajúcich sa jeho odmeňovania.

„Augustová“ novela Obchodného zákonníka („OBZ“) kladie na korporačný akt obsahujúci jednotlivé tieto typy rozhodnutí špecifické formálne požiadavky.

Po prvé, pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa vymenovania a odvolania konateľov, podľa § 132 ods. 1 posledná veta OBZ s odkazom na § 127a ods. 4 písm. c) OBZ musí byť vyhotovené buď vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom.

Nálezem ze dne 30. července 2026, sp. zn. III. ÚS 721/26, vymezil Ústavní soud podmínky, za nichž lze nařídit předběžné opatření ukládající poskytovatelům internetového připojení znepřístupnit webové stránky podle § 40 odst. 1 písm. f) autorského zákona.

Významně rozšiřuje okruh toho, co je navrhovatel povinen doložit, doplňuje zájmy, které soud poměřuje, a připojuje měřítko, jímž se poměřuje stáří předložených podkladů.

Následující text rekapituluje závěry nálezu v pořadí, v jakém o návrhu rozhoduje soud prvního stupně.

Ahojte,

chcel by som vás požiadať o odborný názor k problematike, na ktorú sa mi nepodarilo nájsť odpoveď ani v judikatúre.

Spoločnícka žaloba (actio pro socio) je upravená v § 122 ods. 3 ObZ, podľa ktorého je spoločník oprávnený v mene spoločnosti uplatniť voči konateľovi nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ak ich spoločnosť sama neuplatňuje. Vychádzame z nasledujúcej modelovej situácie:

Rád by som Vás upozornil na zaujímavý nález ústavnéh súdu IV. ÚS 50/2026-51, ktorý sa zaoberal otázkou určenia právo na odplaty za nadužívanie nehnuteľnosti jedným z podielových spoluvlastníkov. Nadužívaním treba rozumieť užívanie nehnuteľnosti nad mieru primeranú výške podielu nadužívajúceho podielového spoluvlastníka.



Všeobecné súdy právo na odplatu v súlade so zaužívanou rozhodovacou praxou - každým nadužívaním vzniká druhému podielovému spoluvlastníkovi nárok na odplatu cez kritérá bezdôvodného obohatenia.

Téma právnej úpravy úhrady liekov vo výnimkovom režime podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia (ďalej len „Zákon o úhrade liekov“) je v ostatnom období veľmi žhavá. Na Ústavný súd SR sa s návrhom na posúdenie ústavnosti predmetného ustanovenia obrátil nielen Správny súd v Bratislave[1], ale aj Verejný ochranca práv[2]. Okrem toho je Ministerstvo zdravotníctva v štádiu vyhodnocovania pripomienkového konania k svojej novele Zákona o úhrade liekov[3] a zároveň na nasledujúcej schôdzi Národnej rady sa má prerokúvať návrh skupiny poslancov[4].

Aby toho nebolo málo, 18. februára 2026 povedal svoje aj veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „NSS“ alebo „veľký senát“) v rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 19SVs/3/2025 (ďalej len „Rozsudok“).

NSS Rozsudkom zásadne zmenil doterajší prístup súdov. Uviedol, že § 88 Zákona o úhrade liekov pri udeľovaní súhlasu s úhradou lieku vo výnimkovom režime neudelil zdravotnej poisťovni verejnoprávnu právomoc, ale ide o súkromnoprávny úkon v rámci súkromnoprávneho vzťahu zdravotnej poisťovne a pacienta. Poisťovňa preto pri udeľovaní súhlasu nevystupuje ako správny orgán a výsledok jej postupu nie je rozhodnutím ani opatrením v zmysle § 3 Správneho súdneho poriadku, ktoré by bolo možné napadnúť správnou žalobou.

Najprv trocha kontextu:



Najvyšší súd SR v zbierkovom rozhodnutí R 6/2023 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2022 sp. zn. 5Obdo/37/2021) vyslovil nasledujúci právny názor:

V roce 2020 mi odmítli exekuční návrh na základě upraveného seznamu přihlášených pohledávek protože insolvenční návrh podal dlužník. Včera se ke mne dostala nešťastnice, proti které je vedena exekuce na základě takového výpisu.
Zákon výslovně uvádí: https://krajta.slv.cz/2006/182/par_418-odst_7

"Na základě upraveného seznamu pohledávek lze po zastavení insolvenčního řízení zahájeného na základě insolvenčního návrhu podaného věřitelem podat návrh na výkon rozhodnutí nebo exekuci pro zjištěnou neuspokojenou pohledávku, kterou dlužník nepopřel."

Autorský zákon bude novelizovaný novým vysokoškolským zákonom, ktorý 21.10.2025 schválila Národná rada SR a to s účinnosťou od 1. septembra 2026.

Doplnený § 90 ods. 10 Autorského zákona zavádza v akademickom prostredí výnimku z režimu zamestnaneckého diela, pričom postačujúce je, že ide o dielo vytvorené zamestnancom „pri plnení jeho pracovných povinností“. Takéto široké vymedzenie vôbec nie je viazané na akademickú povahu diela, ale dopadá aj na akékoľvek „neakademické“ diela vo všeobecnosti. Dotiahnuté do dôsledkov, zamestnancovi tak budú patriť práva aj k takým dielam ako napr. projektová dokumentácia v rôznych grantových schémach s účasťou zamestnávateľa, súťažné podklady zamestnávateľa, ponuka zamestnávateľa vo verejnom obstarávaní a pod. Ak zamestnávateľ nezíska súhlas (licenciu) na použitie tohto diela, nesmie dielo použiť a to ani na účel, pre ktorý ho zamestnanec vytvoril.

Doplnený § 90 ods. 10 Autorského zákona zmätočne používa dikciu „práva ... patria“, avšak zamestnanecký režim s právami v tomto zmysle „nehýbe“, že by mali patriť niekomu inému ako autorovi (pôvodnému nositeľovi práv), ale vzťahuje sa k výkonu majetkových práv.

205 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZKR“): „ Tento zákon okrem ustanovení o reštrukturalizácii sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka.“

V aplikačnej praxi sme sa opakovane stretli s tým, že toto zdanlivo jasné zákonné ustanovenie je zneužívané zo strany dlžníkov, ktorí fakticky na pôde ani nehospodária a na druhej strane laxným prístupom súdov, ktorým vo väčšine prípadov postačuje zápis predmetu poľnohospodárskej činnosti v Obchodnom registri, prípadne doloženie žiadosti o poskytnutie priamej podpory z Poľnohospodárskej platobnej agentúry bez ďalšieho.

Z aktuálneho znenia ZKR nie je zrejmý obsah a rozsah pojmu „ dlžník hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde“. ZKR aktuálne ani nemá vykonávacie nariadenie, tak ako ho mal zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorým bolo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávali niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde, ktoré v § 2 vymedzovalo, kto sa na účely predmetného nariadenia rozumie dlžníkom hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde: „ Na účely tohto nariadenia sa za dlžníka hospodáriaceho na pôde považuje právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá pri svojom podnikaní1) využíva pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu2) alebo lesného pôdneho fondu3), pričom jej príjmy z poľnohospodárskej výroby alebo z hospodárenia v lesoch alebo na vodných plochách tvoria viac ako 50 % jej celkových príjmov z podnikania alebo obhospodaruje 25 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 50 ha lesnej pôdy.“

Rád by som upozornil na judikát, ktorý ma veľmi potešil. A nenašiel som žiadnu doterajšiu diskusiu, kde by sa hodil ako diskusný príspevok, tak si ho tu odložím ako samostatný post.

Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/107/2018, z 26. novembra 2020, ktoré bolo publikované v Zbierke ako judikát R 15/2025. Celý text právnej vety je citovaný pod postom nižšie.

V prvom rade judikát potvrdzuje, že absolútna neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou, nie riešením každého trochu komplikovanejšieho problému. Z tohto hľadiska by sa judikát hodil do tejto diskusie. Nad rámec toho však judikoval aj dôležité závery o zabezpečovaní pohľadávok.

Súhlasím, závery Nálezu III. ÚS 293/2024-53 sú prehnane formalistické navyše majú drakonické následky pre stranu sporu.

Hľadanie riešenia:

Z ustálenej udikatúry ÚS SR:

Keď príde na súd viacero vecí, ktoré spolu súvisia, spájajú sa spravidla k tej, ktorá napadla na súd najskôr – teda k veci s nižším číslom. To, ako sa súdy s prípadmi vysporiadajú PROCESNE, nevypovedá o právnom a justičnom živote o nič menej, než to, ako súdy rozhodujú meritórne. Na ústavnom súde je proces lakonický - otvorenejší, pravdepodobne preto, že ústavné právo je strešné, ale zároveň špecifické a úzke odvetvie, ktoré žije v zásade v spolupráci s celým právnym poriadkom. Sudca LM, ktorý nedávno oslávil 70. narodeniny za spájanie vecí nehlasoval. Mýlil sa? Bol zbytočne originálny?

– najvyššie a ústavné súdy

V európskej kontinentálnej tradícii mávajú najvyššie súdy aj niekoľko desiatok kariérnych sudcov. To preto, lebo najvyššie súdy rozhodujú všetky prípady, ktoré im inštančne prídu na stôl, a to s odôvodnením, resp. s plným procesným komfortom pre účastníkov. Nemôžu si z nich vyberať a musia prácne zjednocovať judikatúru. Teda rozhodujú všetky prípady, okrem ústavnosti zákonov.

Asi každý právnik, ktorý zvykne preverovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo iným aktívam a v rámci toho skúma reťaz nadobúdacích titulov, niekedy narazil na “strašiaka” v podobe § 59a OBZ. Počul som o toľkých diskusiách o tomto ustanovení, až som prekvapený, že po dobu existencie tohto blogu sa mu venoval len jeden post.

Ako je známe, toto ustanovenie ukladá osobitné podmienky pre účinnosť určitých transakcií medzi spriaznenými osobami. Ak je nadobúdateľom akciová spoločnosť (pred rokom 2016 išlo aj o spoločnosti s ručením obmedzeným), ide o transakciu určitej hodnoty (10% hodnoty základného imania nadobúdateľa, teda často relatívne nízke sumy) a druhou stranou je spoločník/akcionár (a ďalšie spriaznené osoby vymenované v odseku 3), musí byť hodnota určená znaleckým posudkom. Zmluva aj znalecký posudok musia byť uložené v zbierke listín obchodného registra a prípadne aj osobitného registra ako kataster nehnuteľností. V opačnom prípade zmluva nenadobúda účinnosť.

V praxi je bežné, že podnikatelia a podnikateľské skupiny prevádzajú hodnotné aktíva medzi spriaznenými osobami. A v rámci týchto prevodov nie je zriedkavosťou, že na § 59a OBZ sa akosi zabudne.

Úvodem se hodí alespoň zjednodušeně představit, co vlastně je to IP adresa a co představuje.

Velmi častým omylem, resp. nepřesným zjednodušením, je představa, že IP adresu (zejména jde-li o IP adresy verze 4, tedy stále výrazně nejrozšířenější) má každý počítač a zařízení, a že lze druhou stranou podle IP adresy identifikovat konkrétní zařízení či uživatele.

Pro pochopení je třeba rozlišit tzv. soukromé (privátní) a veřejné IP adresy (anglicky private/public addresses).