lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (8)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Richard Macko (2)
Peter Zeleňák (2)
Michal Hamar (2)
Andrej Kostroš (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Straňák (2)
Ladislav Pollák (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Adam Glasnák (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Paula Demianova (1)
Martin Šrámek (1)
Robert Vrablica (1)
Michal Ďubek (1)
Patrik Patáč (1)
Zuzana Adamova (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Poloha (1)
I. Stiglitz (1)
Tibor Menyhért (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Patrik Pupík (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Mikuláš Lévai (1)
Peter Janík (1)
Nora Šajbidor (1)
Igor Krist (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Bránik (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Kubina (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Priadka (1)
Andrej Majerník (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Závodský (1)
Jakub Mandelík (1)
Adam Pauček (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Berdisová (1)
jaroslav čollák (1)
Marcel Jurko (1)
Róbert Černák (1)
Bystrik Bugan (1)
lukas.kvokacka (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Rostáš (1)
Bohumil Havel (1)
Peter Marcin (1)
Petr Novotný (1)
Dušan Marják (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Gera (1)
Pavol Chrenko (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Emil Vaňko (1)
Vladislav Pečík (1)
David Horváth (1)
Peter K (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Kavan (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)
Michaela Stessl (1)
Tomáš Pavlo (1)
Eduard Pekarovič (1)
Robert Šorl (1)
peter straka (1)
David Halenák (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Hudec (1)
Miriam Potočná (1)
Katarína Dudíková (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomas Pavelka (1)
Natalia Janikova (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Klincová (1)
lukasmozola (1)
Lucia Palková (1)
Marcel Ružarovský (1)
Martin Estočák (1)
Michal Jediný (1)
Dávid Kozák (1)
Tomáš Demo (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Michalov (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím