Ide o rozhodnutie vo veci Christopher Sagon v pôsobnosti konkurzného správcu Frick Teppichboden Supermärkte GmbH verzus Deko Marty Belgium NV (C-339/07).
Skutkové okolnosti
Skutkové okolnosti sa týkajú konkurzu nemeckej spoločnosti Frick, v rámci ktorého konkurzný správca odporoval právnemu úkonu úpadcu voči belgickej spoločnosti Deko (pozri úpravu odporovania v § § 129 až 146 nemeckého Insolvenzordnung). Nakoľko odporca bola belgická spoločnosť, nemecký prvostupňový aj odvolací súd rozhodli, že nemajú právomoc o tejto veci rozhodovať. Konkurzný správca sa dostal až pred Bundesgerichtshof, ktorý konanie prerušil a obrátil sa s predbežnou otázkou na ESD.
Právna otázka ...
Otázka, ktorú nemecký súd položil, sa týka určenia hranice medzi nariadením o konkurznom konaní (č. 1346/2000) a nariadením o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (č. 44/2001). Ide konkrétne o to, či sa právomoc súdu pre rozhodovanie o odporovacej žalobe určí na základe konkurzného nariadenia alebo na základe nariadenia o právomoci (či teda odporovacia žaloba spadá pod čl. 3 ods. 1 konkurzného nariadenia).
... a odpoveď
Pr určovaní hranice medzi týmito nariadeniami sa ESD na túto hranicu pozrel takpovediac z oboch strán - odôvodnil aj to, prečo odporovacia žaloba spadá pod konkurzné nariadenie, ako aj prečo nespadá pod nariadenie o právomoci.
Z hľadiska určenia hranice konkurzného nariadenia ESD vychádzal z preambuly (čím mi pripomenul skvelú varšavskú profesorku európskeho práva, ktorá nám veľmi kládla na srdce, aby sme pri čítaní európskych predpisov vždy poriadne čítali preambulu - navyknutý na podľa mňa typicky "slovenské" hľadanie konkrétnych paragrafov to však väčšinou nedodržiavam a často ma to zamrzí). Bod 6 preambuly uvádza, že nariadenie by sa malo týkať aj "rozhodnutí, ktoré sú vydané priamo na základe konkurzného konania".
Z hľadiska určenia hranice nariadenia o právomoci ESD pripomenul svoje staršie rozhodnutie vo veci Gourdain (133/78). V tomto prípade ESD rozhodol, že žaloba podobná odporovacej žalobe súvisí s konkurzom a preto nemôže spadať pod Bruselský dohovor o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32) (predchodca nariadenia o právomoci). Bruselský dohovor v čl. 1 ustanovuje, že sa netýka konkurzného konania. Obdobné ustanovenie nachádzame aj v čl. 1 nariadenia o právomoci a preto odporovacia žaloba v súvislosti s konkurzom nespadá pod predmet úpravy tohto nariadenia.
Záver
Záver ESD je taký, že právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe sa určí podľa konkurzného nariadenia, nie podľa nariadena o právomoci "Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní musí byť vykladaný v tom zmysle, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte."
Nakoľko v tomto poste (okrem príjemnej spomienky na varšavskú profesorku) nebolo nič osobné, domnievam sa, že záver ESD stačí a nebudem čitateľov nudiť osobným záverom. Dúfam však, že tento post bude pre čitateľov zaujímajúcich sa o konkurz aspoň trochu užitočný.
Názory k článku Európsky súdny dvor a právomoc pri odporovacích žalobách v súvislosti s konkurzom:
Juraj Alexander, 23. 02. 2009 v 16:27 - dolezite
- je takto definovana pravomoc vylucna? zda sa, ze nie (viz nazor AG), Viedensky OLG si to tiez v rozhodnuti z roku 2003 nemysli, pozna niekto dalsie rozhodnutia tykajuce sa tejto veci?
- ak nie, maju rozhodnutia sudov z inych statov podla konkurzneho prava statu hlavneho konania narok na uznanie podla nariadenia? nemyslim si, pretoze ich pravomoc je definovana narodnym pravom a nie nariadenim
- kde je hranica medzi spormi, ktore su tak uzko spojene s insolvencnym konanim, ze spadaju do pravomoci podla clanku 3(1) nariadenia? evidentne to su vsetky cisto insolvencne veci, tj. odporovatelnost, procesne veci, schvalovanie planu, excindacne zaloby, urcovanie narokov.
Co ale napriklad zaloby spravcu napr. na plnenie zmluv, ktorych platnost bola obnovena (zachovana) na zaklade ustanoveni insolvencneho prava? V USA tento spor (a to bola problemom hlavne vecna prislusnost) vyriesili tak, ze ak strany nesuhlasia, insolvencny sud vec preda normalnemu federalnemu sudu...
Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 16:51 - zaujimave podnety
Nevylucna pravomoc bez naroku na uznanie? To by viedlo k celkom bizarnym dosledkom. A platila by na to res iudicata? Ak ano, zda sa mi, ze by sa takto dalo zabranit konaniu v state, kde prebieha hlavne konanie. Co s tym?
Juraj Alexander, 24. 02. 2009 v 19:47 - litis pendencia
ked rozhodnutie neuznas, tak nema ani silu res iudicata, ze ano.
ale moze to mat zmysel, ak ide o jednoduchu vec, treba rychlo zmrazit aktiva zalovaneho, ktore su v jednom state, a sudy v danom state su lepsie situovane na rozhodnutie, ako insolvencny sud..
Juraj Gyarfas, 25. 02. 2009 v 09:53 - hranica medzi nariadeniami
Ak teda mame vec, ktora nespada pod 44/2001, pretoze sa tyka konkurzu, ale zaroven pravomoc podla 1346/2000 nie je vylucna, tak sud nejakeho ineho clenskeho statu (nie statu, kde prebieha hlavne insolvencne konanie) rozhodne o svojej pravomoci na zaklade narodneho MPS, nebudeme mat sposob ako to uznat ... ak som to dobre pochopil.
Nemyslis, ze by sa toto dalo preklenut sirsim vykladom 44/2001 - teda konkretne clankov 27 a nasl. o litispendencii a cl. 32 a nasl. o uznavani? Ano, uvedomujem si, ze to je do istej miery v rozpore s popisanym rozhodnutim ... ale viem si predstavit, ze ESD by rozhodol, ze medzi tymito dvoma nariadeniami nemoze byt ziadny "prazdny priestor". Ak teda 1346/2000 nechava prazdny priestor z hladiska litispendencie, treba ho vyplnit rozsirujucim vykladom 44/2001... Co myslis?
Juraj Alexander, 06. 03. 2009 v 05:29 - neskora odpoved, nevsimol som si
Takže si myslím, že právomoc podľa InsReg je nevýlučná, ale rozhodnutia súdov iného členského štátu nepožívajú výhody uznávania. Ale zatiaľ viem len o jednom takom rozhodnutí.
Juraj Gyarfas, 06. 03. 2009 v 09:56 - priestor medzi nariadeniami
Juraj Alexander, 06. 03. 2009 v 20:22 - z dvoch ziel
a/ insReg stanovi vylucnu pravomoc, co je mozna interpretacia, ale zbytocna obmedzujuca
b/ pravomoc stanovi Brusel I, co je absurdne, lebo by to znamenalo, ze hranica medzi nariadeniami bude zalezat od toho, kde poda spravca zalobu
Juraj Gyarfas, 07. 03. 2009 v 10:20 - ine riesenie
SCT Industri AB i likvidation v. Alpenblume AB (C-111/08)
The exception provided for in Article 1(2)(b) of Council Regulation No 44/2001 (EC) of 22 December 2000 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters must be interpreted as applying to a judgment of a court of Member State A regarding registration of ownership of shares in a company having its registered office in Member State A, according to which the transfer of those shares was to be regarded as invalid on the ground that the court of Member State A did not recognise the powers of a liquidator from a Member State B in the context of insolvency proceedings conducted and closed in Member State B.
Juraj Gyarfas, 27. 06. 2012 v 16:01 - delimitácia Brussels Regulation a Insolvency Regulation
C‑213/10, F-Tex SIA v Lietuvos-Anglijos UAB „Jadecloud-Vilma“
"Article 1(1) of Council Regulation (EC) No 44/2001 of 22 December 2000 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters must be interpreted as meaning that an action brought against a third party by an applicant acting on the basis of an assignment of claims which has been granted by a liquidator appointed in insolvency proceedings and the subject-matter of which is the right to have a transaction set aside that the liquidator derives from the national law applicable to those proceedings is covered by the concept of civil and commercial matters within the meaning of that provision."
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím