lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Krajčírovič (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Richard Macko (2)
Adam Glasnák (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Roman Kopil (2)
Andrej Kostroš (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Pollák (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Maroš Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Dušan Rostáš (1)
Juraj Lukáč (1)
Adam Pauček (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
Michal Jediný (1)
Tomáš Demo (1)
Viliam Vaňko (1)
Patrik Pupík (1)
Vladislav Pečík (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Korman (1)
Tomáš Ľalík (1)
Róbert Černák (1)
Michaela Stessl (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavol Mlej (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Priadka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Bystrik Bugan (1)
Andrej Majerník (1)
Matej Košalko (1)
Igor Krist (1)
David Horváth (1)
Marcel Ružarovský (1)
Petr Novotný (1)
Martin Bránik (1)
peter straka (1)
Martin Hudec (1)
Vladimir Trojak (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Steiner (1)
Martin Galgoczy (1)
Lucia Palková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Patrik Patáč (1)
Ján Pirč (1)
Matej Gera (1)
Dávid Kozák (1)
Peter Marcin (1)
Petr Kavan (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Poloha (1)
Emil Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Robert Šorl (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Robert Vrablica (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Estočák (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Svoboda (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vincent Lechman (1)
Michal Ďubek (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Šrámek (1)
Tomas Kovac (1)
Zuzana Klincová (1)
Peter K (1)
jaroslav čollák (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Pavlo (1)
Bohumil Havel (1)
Lucia Berdisová (1)
Pavol Chrenko (1)
Peter Kubina (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
lukasmozola (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Janík (1)
Ivan Kormaník (1)
Ivan Michalov (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jana Mitterpachova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

ECI – realita či právo iba na papieri?

Ludmila Kucharova, 01. 02. 2012 v 11:59

Možno ste zaregistrovali, možno ste sa aj niektorí zúčastnili minulý týždeň na konferencii v Bruseli, ktorú organizoval podpredseda EK p. Ševčovič k európskej občianskej iniciatíve („european citizens´ iniciative“ – skratka „ECI“). Mám pocit, že kým okolité štáty touto témou žijú a pripravujú sa na prvé iniciatívy občanov, diskusia na Slovensku k tejto téme akosi viazne.

Dovolím si teda priblížiť Vám túto tému v nádeji, že vzbudí Váš záujem a budem rada, ak mi poviete svoj názor na jej využitie v praxi.

Pripomeňme si fakt, že právo občianskej iniciatívy zaviedla - teda právo aspoň jedného milióna európskych občanov pochádzajúcich z významného počtu členských štátov predložiť vhodný návrh na prijatie právneho aktu Komisii - do práva EÚ už Lisabonská zmluva v decembri 2009 (čl. 11 ods. 4 ZEÚ a čl. 24 ZFEÚ). Avšak toto právo nemohli občania EÚ reálne uplatňovať, keďže ustanovenie v zmluve nebolo dostatočne jasné a určité a okrem toho bolo podmienené prijatím ďalšieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o výkone tohto práva. Dnes už síce máme schválené a uverejnené nariadenie (211/2011) no i tak si na možnosť uplatnenia tohto práva v praxi musíme ešte nejaký ten čas počkať - do 1. apríla 2012. Na aplikáciu nariadenia v praxi je totiž potrebné ešte prijatie opatrení členskými štátmi, aby tento novo-zriadený mechanizmus mohli uviesť do života. Už to nasvedčuje tomu, že tento mechanizmus nebude taký jednoduchý.

Ako to teda bude celé fungovať?

V prípade, ak máte odvahu a chuť stať sa organizátorom takejto iniciatívy musíte byť občanom Únie (teda štátnym občanom niektorého členského štátu EÚ) a musíte dosiahnuť vek, ktorý je vo Vašom štáte potrebný pre voľby do Európskeho parlamentu (v SR 18 rokov). Potom musíte presvedčiť aspoň 6 ďalších fyzických osôb- občanov Únie z ďalších aspoň šiestich členských štátov o potrebe predložiť Vašu myšlienku európskeho významu ako návrh Komisii a spolu s nimi vytvoríte tzv. Občiansky výbor. Spomedzi seba si vyberiete jedného „zástupcu“ a jeho „náhradníka“. Kontaktné údaje všetkých „siedmych statočných“ a tiež názov, predmet a cieľ iniciatívy zašlete Komisii na registráciu. Ak je medzi Vami právnik, môžete priložiť aj konkrétny návrh právneho aktu a tiež uvediete Komisii všetky vaše zdroje financovania, ktoré použijete na účely tejto iniciatívy. Posledné svedčí o tom, že vôbec nemusí ísť o lacnú záležitosť.

Pred tým ako pošlete svoj návrh Komisii preverte si, či Vaša iniciatíva nie je mimo rámca legislatívnych právomocí Komisie, či nejde o „zjavné zneužitie práva“, alebo „nie je zjavne neopodstatnená“ či šikanujúca alebo či nejde do rozporu s hodnotami Únie. Keď Komisia vyhodnotí Vašu iniciatívu ako spĺňajúcu všetky požiadavky, zaregistruje ju pod jedinečným registračným číslom a zverejní ju v tzv. registri. V opačnom prípade Vám oznámi zamietnutie registrácie a tiež dôvody, prečo ju zamietla a oboznámi Vás o existujúcich opravných prostriedkoch. Odo dňa registrácie Vám plynie lehota 12 mesiacov v rámci ktorej musíte zozbierať zodpovedajúci počet „vyhlásení o podpore“.

Na podporu takejto iniciatívy musíte spĺňať dve podmienky, musíte byť občanom Únie a mať vek stanovený vo Vašom štáte pre voľby do Európskeho parlamentu. A samozrejme či už písomne alebo elektronicky vyjadriť svoj súhlas s touto iniciatívou.

Na prvý pohľad to vyzerá celkom jednoducho, ale poďme si to „rozmeniť na drobné“.

V prvom rade na Vás ako organizátorovi stojí zodpovednosť zriadiť „ občiansky výbor“ zložený z najmenej siedmych fyzických osôb z najmenej siedmych rôznych členských štátov. Aj keď ste práve veľmi spoločenský človek, viete cudzie jazyky a máte množstvo rôznych známych z rôznych štátov, nemusí to byť práve jednoduché. Dajme tomu, že tú skupinku ľudí vytvoríte a presvedčíte ich o tom, že práve tá Vaša myšlienka európskeho významu je nevyhnutná pre účel lepšieho vykonávania zmlúv. Dajme tomu, že dokonca bude spĺňať aj všetky vyžadované kritériá a Komisia ju v súlade s nariadením zaregistruje. Teraz Vám začína plynúť čas – 12 mesiacov aby ste zohnali aspoň jeden milión hlasov z aspoň siedmych členských štátov. Samozrejme, aby to nebolo jednoduché a nemohli ste z šiestich členských štátov dostať iba po jednom hlase a zvyšok z jedného, nariadenie stanovuje minimálne počty hlasov, ktoré musíte získať z každého členského štátu (napr. zo SR je to 9750 hlasov). Možno si poviete, čo to je pár tisíc hlasov v dnešnej dobe facebooku , skypu a iných obdobných možností. Avšak nariadenie od Vás vyžaduje, aby ste v prípade ak sa odchýlite od bežného „papierového“ zberu hlasov a budete chcieť využiť elektronický systém zberu, mali svoju webovú stránku potvrdenú „osvedčením“, že spĺňa všetky potrebné technické a bezpečnostné kritériá. Iste ochrana osobných údajov Vašich podporovateľov musí byť dodržaná, ale pre Vás to znamená finančné náklady a odolnosť prejsť týmto mechanizmom „osvedčovania“ . Ak Vás to neodradilo a dostali ste osvedčenie od príslušného orgánu a vyzbierali ste stanovené množstvo podporných stanovísk, buďte pripravený na ďalšie úskalie - tie totiž musíte roztriediť podľa prílohy k nariadeniu podľa toho, ktorého členského štátu je ten ktorý podporovateľ občanom, má v ňom pobyt alebo mu bol vydaný identifikačný doklad. Samozrejme u každého štátu je rozhodujúce niečo iné, takže prajem veselé triedenie . Ak si však trúfnete aj na to, nezabudnite všetky tieto roztriedené podporné stanoviská poslať príslušným orgánom členských štátov, ktoré si musíte samozrejme najprv zistiť a tie budú tieto stanoviská posudzovať. To znamená, ak aj nazbierate za jednotlivý členský štát potrebný počet hlasov netešte sa ešte dopredu, môže sa Vám totiž stať že v domovskom členskom štáte Vám plný počet získaných hlasov ani neuznajú a vydajú Vám osvedčenie na nižší počet podporných hlasov.

Ešte stále máte odvahu sa do tohto púšťať? Ak ste natoľko vytrvalý , tak blahoželám. Ak ste dostali osvedčenia z potrebného počtu členských štátov a príslušné orgány Vám osvedčili potrebný počet získaných hlasov tak Vám zostáva už „iba“ poslať všetky tieto osvedčenia spolu s potrebným formulárom Európskej komisii. Ak si však myslíte, že po tom všetkom to už máte isté, sklamem Vás. Komisia totiž vôbec nemusí Vašu iniciatívu pretaviť do konkrétneho návrhu.

Môže sa Vám stať, že jediné čo získate po celom absolvovaní tejto tortúry bude, že Vám umožnia postaviť sa pred Európsky parlament, kde budete verejne vypočutý. Odporúčam tiež nezabúdať na fakt, že ako organizátor budete zodpovedný za škodu, ktorú spôsobíte pri výkone iniciatívy občanovi a tiež podliehate sankciám štátu za akékoľvek nepravdivé vyhlásenia či podvodné použitie údajov.

Ak ste sa dočítali až sem, chcem Vás ubezpečiť že účelom tohto príspevku nie je znechutiť Vás ako potencionálnych organizátorov, napokon právo občianskej iniciatívy je predsa len právo ktoré posilňuje náš status „ euroobčianstva“ , avšak povedzme si úprimne, bude celý tento proces pre nás- bežných smrteľníkov? Alebo skôr pre veľké spoločnosti napr. enviromentálneho zamerania, ktoré sú finančne aj personálne vybavené na zvládnutie tejto odstrašujúcej byrokracie?

Na chvíľku sa pristavme aj pri niektorých právnych aspektoch. Zmluva o EÚ v čl. 11 ods. 4 hovorí : „najmenej jeden milión občanov Únie z významného počtu členských štátov sa môže ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh k otázkam, ku ktorým je podľa ich mienky nevyhnutné prijať právny akt Únie, pre účely vykonania Zmlúv“.

Takže podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že iniciatíva má smerovať k predloženiu návrhu o takej otázke na ktorú je nevyhnutné prijať sekundárny právny akt Únie. Toto znenie teda nepredpokladá, že by sa občania mohli vyjadrovať k samotnému zneniu zmlúv resp. potrebe ich zmien a doplnení. Takáto možnosť sa necháva iba vládam členských štátov, Komisii a Európskemu parlamentu. V praxi vidíme, že mnohé aktuálne problémy dnešných dní ( euroval, harmonizácie daňových základov ... ) si vyžadujú zásahy do znenia zmlúv a môže byť preto značne na škodu, ak sú takéto významné problémy európskeho významu postavené mimo možnosť vyjadrenia sa občanov. Rovnako sa občania nebudú môcť vyjadrovať napr. k pristúpeniu ďalšieho štátu k EÚ.

Ostáva však otvorená otázka, čo so zjednodušenými revíznymi mechanizmami zmluvy (48 ods. 6 a 7 Zmluvy o EÚ). Tie totiž umožňujú zásah do primárneho práva „zjednodušenou formou“ v prípade ak sa nerozširujú právomoci Únie. V tomto prípade prijíma Európska rada „rozhodnutie“. Je otázne, či by občianska iniciatíva teoreticky mohla smerovať k prijatiu takéhoto aktu.

Ďalšou problematickou črtou sa javí otázka, nakoľko má byť záväzná táto iniciatíva pre Komisiu. Nariadenie 211/2011 v čl. 10 uvádza, že Komisia do troch mesiacov oznámením uvedie svoje právne a politické závery o danej iniciatíve, vrátane opatrení ktoré prijme a odôvodní jej prijatie ako aj neprijatie. Je teda zrejmé, že Komisia môže platne vykonanú občiansku iniciatívu aj neprijať. Je však skutočne otázne, či ustanovenia zmluvy rátali aj s takouto variantou, keďže samotné znenie tohto ustanovenia sa k záväznosti iniciatívy nijako nevyjadruje. Možno bude znieť moja otázka priveľmi odvážne, ale nepresahuje v tomto smere nariadenie primárne právo a nebolo by možné neprijatie takejto platnej iniciatívy vyhodnotiť ako „nečinnosť“ inštitúcie EÚ a riešiť to podaním žaloby na Súdny dvor podľa článku 256 ZFEÚ?

Ďalej by som si dovolila upozorniť na nedostatočnú úpravu odvolacích mechanizmov. Napríklad organizátor je priam odkázaný na dobrú vôľu príslušného orgánu členského štátu a vydaniu jeho osvedčenia. Nemusí ísť samozrejme len o neuznanie všetkých podporných hlasov, ale čo ak Vám takéto osvedčenie bude vydané ďaleko po lehote troch mesiacov a vďaka tomu zmeškáte 12 mesačnú lehotu na zber údajov?

Na záver už len konštatovanie, že bude zaujímavé sledovať osud výkonu tohto práva v praxi Osobne som zvedavá, koľko odvážnych organizátorov sa odhodlá pustiť sa do absolvovania tejto mašinérie a koľkí ju absolvujú až do (úspešného) konca.

Ďakujem všetkým, ktorých neodradila dĺžka príspevku a prečítali ste to celé. Pokiaľ ide o kvalitu prosím o zhovievavosť, keďže ide o môj prvý príspevok na toto fórum.


Názory k článku ECI – realita či právo iba na papieri?:


  Juraj Gyarfas, 09. 02. 2012 v 14:56 - privítanie

Ďakujeme za výborný článok zo zaujímavej oblasti, z ktorej tu toho zatiaľ veľa nebolo. A zároveň s radosťou vítame novú prispievateľku.

K samotnému obsahu asi neviem čo dodať. Už som na tomto fóre asi viackrát odhalil na jednej strane nádej v postupné budovanie európskeho demosu a zároveň, na druhej strane, istú skepsu voči nástrojom priamej demokracie. Takže môj názor na tento nový právny inštitút je pochopiteľne rozpoltený :-)

Ale zaujímalo by ma, čo bude prvou témou, pri ktorej sa tento nástroj využije. Teraz to vyzerá, že ACTA by mohol byť celkom dobrý kandidát...

  Ludmila Kucharova, 10. 02. 2012 v 16:18 - Ludmila Kucharova

ďakujem veľmi pekne za privítanie. Myslím, že ste to vystihli veľmi presne : "rozpoltenosť" resp. "zmiešané pocity" máme z tohto nového inštitútu viacerí. Pokiaľ ide o jeho využitie : nuž, dajme sa prekvapiť :-)

  Adam Valček, 14. 02. 2012 v 23:13 - (Ne)použiteľný nástroj

Keď Juraj spomína tú ACTA, aj tá len dokazuje absurdnosť celej tej tortúry. Ak si totiž zoberieme, že iniciatíva proti ACTA by dnes bola naozaj takýmto kandidátom, keďže pod záštitou La Quadrature du Net už má viac ako milión signatárov, ostatné podmienky sú aj pre takú organizáciu ako LQN dosť brutálne. Pretože si úprimne povedzme, že keď aj tieto veľké organizácie idú niečo takéto organizovať, tak potrebujú niekoho, komu dôverujú. A naozaj, ako píše Ľudmila, tiež moje myšlienky končia pri Greenpeace, Transparency a podobných organizáciách, ktoré majú za sebou sieť pobočiek. Týmto teda bude do značnej miery limitovaný rozsah tém, ktoré možno takto otvoriť.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím