lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Richard Macko (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Straňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Adam Glasnák (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Tomáš Plško (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Schmidt (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Kozák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Róbert Černák (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter K (1)
Bystrik Bugan (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
Peter Janík (1)
Roman Prochazka (1)
Gabriel Závodský (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
jaroslav čollák (1)
Lucia Palková (1)
Pavel Lacko (1)
Michaela Stessl (1)
Patrik Pupík (1)
Dušan Marják (1)
I. Stiglitz (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavol Mlej (1)
peter straka (1)
Petr Novotný (1)
Miriam Potočná (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marcel Jurko (1)
Vladislav Pečík (1)
lukas.kvokacka (1)
Jakub Mandelík (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Šrámek (1)
David Halenák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Juraj Lukáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Poloha (1)
Emil Vaňko (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Ivan Michalov (1)
Natalia Janikova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michal Jediný (1)
Marcel Ružarovský (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Svoboda (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Kubina (1)
Martin Bránik (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Estočák (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Galgoczy (1)
Petr Kavan (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ivan Priadka (1)
Andrej Majerník (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Pavlo (1)
Patrik Patáč (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Peter Marcin (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladimir Trojak (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Ondrej Jurišta (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Klincová (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Korman (1)
Adam Pauček (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomas Kovac (1)
Matej Gera (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Mŕtvy dedič - žiadny dedič

Robert Goral, 18. 10. 2013 v 19:47

V našich podmienkach nie je neobvyklým, že dedičské konanie trvá aj niekoľko rokov. Problém nastane napr., keď notár poverený vyporiadaním dedičstva nevie určiť, kto je dedičom. Vtedy toho, koho dedičské postavenie sa javí ako menej opodstatnené, odkáže na súd, aby ten rozhodol, či dedičom je alebo nie.

Naťahovanie dedičského konania, či už z objektívnych dôvodov (čaká sa na ukončenie určovacieho súdneho konania) alebo subjektívnych (notár nekoná), môže privodiť stav, že pred jeho ukončením zomrie aj samotný dedič. Do konania tak vstupuje jeho dedič, ako jeho nástupca. A práve v tomto momente dochádza k situácii, ktorú notári (a súdy) neriešia jednotne. Otázka stojí takto: Komu osvedčiť dedičstvo po poručiteľovi? Či zomretému dedičovi alebo jeho dedičovi, ktorý sa osobne zúčastnil prejednávania dedičstva u notára.

Prevláda druhá možnosť a notári, či súdy osvedčujú dedičstvo žijúcemu dedičovi dediča. Neplatí to však bez výnimky, lebo sú rozhodnutia, ktorými sa dedičstvo priznalo už zomretému dedičovi.

Ako je to možné, že v tomto druhu súdneho konania rozhodovanie nie je jednotné a je úplne protichodné? Logicky tak jeden spôsob rozhodovania je nezákonný. A paradoxne nezákonné rozhodovanie prevláda. Neosvedčovať dedičstvo nežijúcim dedičom je nesprávne a v rozpore so zákonom.

Podľa vyjadrenia niekoľkých notárov máme nejednoznačnú právnu úpravu, ktorá pripúšťa dvojaký spôsob rozhodovania (i zomretému dedičovi i jeho dedičovi).

Pozrime sa teda na našu právnu úpravu bližšie.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Zákon nám tu jasne predpisu čo sa deje s dedičstvom (prechádza) a k akému časovému momentu tento zákonný prechod nastáva (smrťou poručiteľa). Z § 461 v nadväznosti na § 473 a nasl. tiež jednoznačne vyplýva, kto dedičstvo nadobúda („Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona“). Zákon ďalej presne určuje čo predstavuje dedičstvo a ako sa zisťuje.

Zákon teda nepochybne upravuje kto (dedič), čo (dedičstvo) a kedy (smrťou poručiteľa) nadobúda do vlastníctva titulom dedenia. A preto zákon (OZ, OSP) ukladá súdu tento zákonom privodený stav úradne „posvätiť“ ( § 481 OZ: „Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.“; § 484 OZ: „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.“; § 175q OSP: „Súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva“).

Teda dedičské rozhodnutie len deklaruje stavu, ktorý už nastal zo zákona, ktorý už reálne (právne) existuje.

Modifikácia tohto sa pripúšťa len ohľadom rozsahu nadobudnutého dedičstva, i o tom však rozhodujú len dedičia ( § 482 ods. 1 OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“).

Modifikácia sa nepripúšťa ohľadom určenia iných osôb než sú dedičia, a to dokonca zo strany súdu, k čomu dochádza, keď súd/notár osvedčí dedičstvo inej osobe ako je dedič(jeho dedičovi).

V dedičskom konaní sa neurčuje kto má s pozostalosťou disponovať v čase vydania rozhodnutia (dnes), určuje sa na koho vlastníctvo k pozostalosti už prešlo, a to ku dňu smrti poručiteľa.

Dedič dediča nezískava jeho smrťou aj jeho dedičské postavenie v dedičskom konaní, lebo on nie je hmotnoprávnym nástupcom po poručiteľovi, po ktorom dedič dedí. Dedič dediča sa momentom smrti dediča stáva len procesným nástupcom v konaní a koná za neho ako za účastníka konania.

Dedič dediča v konečnom dôsledku dedičstvo nadobudne, ale nemožno obísť postupnosť prechodu dedičstva z poručiteľa na dediča a až potom na neho. Dedič dediča tak dedičstvo získava až momentom smrti dediča, ktorý je vo vzťahu k nemu jeho poručiteľom.

A pre takéto prípady, že dedičstvo pripadne zomretému dedičovi, pričom dedičské konanie po ňom už skončilo, je úprava o novoobjavenom majetku ( § 175x OSP). Vykoná sa dodatočné dedičské konanie.


Nepriznávať dedičstvo mŕtvym dedičom je bežnou praxou súdov (notárov). Nesprávnosť tohto postupu vidno najmä v tom, že dedičstvo môže nadobudnúť osoba, ktorá k času, kedy sa jej priznáva, ešte nebola ani počatá.

Príklad:

Poručiteľ zomrel v roku 1996. Dedič umrel v roku 2005. Dedičské rozhodnutie sa vydá v roku 2008 po tom, čo súd rozhodol o okruhu dedičov. Súd koná už s dedičom dediča a prizná mu pozostalosť ku dňu smrti poručiteľa, teda od roku 1996. Lenže dedič dediča má v čase vydania rozhodnutia 8 rokov. Teda hoci sa narodil v roku 2000, majetok mu patrí už od roku 1996 a tak sa i zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa mňa táto otázka vyriešená je a naša právna úprava dedenia mi nepríde ako nejednoznačná. Naopak, považujem ju za jednoznačnú, zrozumiteľnú a nepripúšťajúcu dvojaký výklad. Alebo sa mýlim?

Článok bol publikovaný na portáli www.najpravo.sk.


Názory k článku Mŕtvy dedič - žiadny dedič:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím