Lesk či bieda právneho vzdelávania?
Milan Hlušák, 14. 02. 2015 v 09:54
Tento týždeň ministerstvo školstva spustilo web www.lepsieskoly.sk, kde boli zhodnotené jednotlivé fakulty vysokých škôl. Je možno otázne, do akej miery sú výsledky reprezentatívne, no osobne si myslím, že hodnotenie len odhalilo to, čo už dávno každý tušil. Že v škole získané vedomosti nie vždy lícujú tomu, čo potrebuje prax. Skúsme sa aspoň v krátkosti pozrieť, ako v tomto smere dopadla The Fab Six, t. j. šestica(!) slovenských právnických fakúlt. Vybrané štatistiky zohľadňujú priemer práve týchto šiestich škôl.
51%
Až toľko právnikov-absolventov – v podstate každý druhý – by už nikdy právo študovať nešlo, keby si mohli opäť vybrať. Najhoršie skončila fakulta VŠ Danubius (65% by už právo neštudovalo); najlepšie Paneurópska VŠ („len“ 33%). Ostatné fakulty dopadli takto: UK 44%, Trnava 45%, Košice 54% a BB 64%.
Mnohým ďalším štatistikám – ako nezamestnanosť či mzda – sa venovať nechcem. Viaceré z nich totiž závisia od celkovej situácie na trhu a nie od samotného právneho zamerania. Poďme sa preto radšej detailnejšie pozrieť, ako vzdelávací proces na fakultách zohľadňuje potrebu praxe. Teda či škola dáva absolventom to, čo od nich požaduje trh.
Schopnosť identifikovať a riešiť problémy
To je kompetencia, ktorú od absolventov očakávajú ich zamestnávatelia na najvyššej úrovni spomedzi 26 hodnotených kompetencií. Ako druhá najdôležitejšia kompetencia skončila schopnosť niesť zodpovednosť. Samotné právne znalosti (spôsobilosti) sa umiestnili až tretie. Tu je komplet prvá desiatka:
- Schopnosť identifikovať a riešiť problémy
- Schopnosť niesť zodpovednosť
- Právna spôsobilosť
- Zručnosť komunikovať s ľuďmi, vyjednávať
- Zručnosť písomného prejavu
- Schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania
- Schopnosť samostatne sa rozhodovať
- Schopnosť zvládať záťažové situácie a prekážky
- Zručnosť pracovať s informáciami
- Mať aktívny prístup
Pohľad absolventov
Absolventi však majú pocit, že škola ich týmto schopnostiam až tak nenaučila. Uvedenej prvej desiatke potrieb trhu sa školy dokázali priblížiť viac menej len s právnou spôsobilosťou. Podľa názoru absolventov sa zaradila na prvé miesto zo zručností, ktoré školy zvládajú najlepšie. Ostatné praxou požadované kompetencie už ale dopadli o čosi horšie. Najžiadanejšia zručnosť – schopnosť identifikovať a riešiť problémy – skončila napríklad až na 10. mieste. Schopnosť niesť zodpovednosť sa ocitla na 9., komunikácia s ľuďmi na 15. a písomné zručnosti na 8. priečke. Je, samozrejme, otázne, či možno od škôl očakávať, aby učili študentov, ako niesť zodpovednosť či ako sa samostatne rozhodovať. Na druhej strane ale väčšina požadovaných kompetencií sa v škole naučiť určite dá. Rebríček najpotrebnejších zručností a poradie, v akom ich školy zvládajú, vyzerá takto:
- Schopnosť identifikovať a riešiť problémy (10.)
- Schopnosť niesť zodpovednosť (9.)
- Právna spôsobilosť (1.)
- Zručnosť komunikovať s ľuďmi, vyjednávať (15.)
- Zručnosť písomného prejavu (8.)
- Schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania (16.)
- Schopnosť samostatne sa rozhodovať (12.)
- Schopnosť zvládať záťažové situácie a prekážky (7.)
- Zručnosť pracovať s informáciami (6.)
- Mať aktívny prístup (17.)
Požadovaná úroveň vs. úroveň získaná na škole
Tieto čísla však vyzerajú omnoho horšie, ak neporovnávame poradia, ale samotnú úroveň kompetencie vyžadovanú praxou a úroveň nadobudnutú v škole. Výsledky sú v niektorých prípadoch až diametrálne odlišné. Napríklad pri najžiadanejšej zručnosti, t. j. schopnosti identifikovať a riešiť problémy, rozdiel v úrovni bol taký veľký, že skončil až na 23. mieste (z 26!). Schopnosť niesť zodpovednosť skončila 19-ta. Komunikačné schopnosti sa ocitli dokonca až na 24. priečke. Obstála opäť len právna spôsobilosť, kde rozdiel úrovní bol druhý najmenší. Rebríček najpotrebnejších zručností z pohľadu úrovní je takýto:
- Schopnosť identifikovať a riešiť problémy (23.)
- Schopnosť niesť zodpovednosť (19.)
- Právna spôsobilosť (2.)
- Zručnosť komunikovať s ľuďmi, vyjednávať (24.)
- Zručnosť písomného prejavu (15.)
- Schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania (25.)
- Schopnosť samostatne sa rozhodovať (22.)
- Schopnosť zvládať záťažové situácie a prekážky (12.)
- Zručnosť pracovať s informáciami (9.)
- Mať aktívny prístup (20.).
A teraz z pohľadu jednotlivých fakúlt
Keď sa pozrieme na jednotlivé fakulty, tak najmenšiu diskrepanciu medzi požadovanou a získanou úrovňou čo do všetkých 26 kompetencií má Paneurópska VŠ. Najväčšiu, naopak, Košice. Rebríček sa nezmení, ani keď sa pozrieme len na top 10 požadovaných schopností.
Záver
Najprv som zvažoval napísať nejaký "doslov" o tom, ako by sa mohlo uberať právne vzdelávanie, aby sa medzera medzi požadovanými a nadobudnutými schopnosťami čo najviac zúžila. Nakoniec sa ale tohto zámeru vzdám. Takýto komentár asi potrebný nie je. Namiesto toho uvediem jednu štatistiku: každoročne brány slovenských právnických fakúlt opustí cca 1 600 právnikov-magistrov (podľa výročných správ). V USA – kde sa pre veľké množstvo právnikov už dlhé roky bije na poplach – cca 40 000 (podľa American Bar Association). Pri prepočte na obyvateľov Slovensko produkuje viac ako dvojnásobný (2,3) počet právnikov ako USA. Aby sa Slovensko pri zohľadnení populácie dorovnalo USA, muselo by znížiť počet absolventov na 675. Alebo opačne, USA by ich počet museli zvýšiť na 95 000.
Názory k článku Lesk či bieda právneho vzdelávania?:
Martin Friedrich, 14. 02. 2015 v 22:55 - Martin Friedrich
V prvom rade - drvivá väčšina z absolventov bude mať veľmi veľký problém uchytiť sa v odbore, v ktorom vyštudovali. Nie preto, že by neboli šikovní, no ich možnosti uplatnenia sú veľmi limitované. Ak by sa niekto pýtal na môj názor (čo sa nikto nepýtal :)), neverím v transparentnosť výberových konaní na VSU, sudcov, prokurátorov - česť výnimkám. Z tohto vieme vyvodiť prvý záver a to ten, že dostať sa do štátnej správy nie je apriori vecou vedomostí, ale vecou rodinnou a vzťahov. Nie ste zo správnej rodiny? Nemáte silné krytie? Vaše šance stať sa sudcom alebo prokurátorom dramaticky klesli. Ak sa pozrieme do súkromnej sféry - päťročná prax u koncipientov, čakanie na smrť alebo dôchodok u notárov, zostane vám možno exekútorsky stav a pri veľkom šťastí miesto podnikového právnika.
Ak už neskončil boom pravnických fakúlt, myslím si, že skôr ako neskôr k tomu určite dôjde. Radšej kvalitu ako kvantitu. A tu sa dostávame k druhému bodu.
Mal som tú česť byť pri výberkách na asistentov v našej kancelárii a rovnako aj koncipientov. Najprv k asisentom: jeden by si myslel, že možnosť praxovať v advokátskej kancelárii, nadobudnúť vedomosti a zručnosti, ktoré vás v škole nenaučia, budú dostatočným lákadlom, aby sa CVčka len tak hrnuli. No kdeže! Ak príde 10-12 životopisov, môžeme byť radi. Neviem si vysvetliť, prečo je tak. Osobne si myslím, že na fakultách chýba pragmatický hlas, ktorý by študentom vtĺkal do hlavy, že musia na sebe pracovať a chopiť sa príležitosti získať aspoň trocha praxe, aby mali neskôr konkurenčnú výhodu.
Čo sa týka koncipientov - ich najväčší problém je v tom, že sú všetci rovnakí. Dnes už každý vie po anglicky, vedia robiť s wordom (aspoň to všetko o sebe tvrdia), sú dynamickí, ochotní pracovať dlhé hodiny a tie ostatné drísty okolo toho. Faktom však je, že ak sa ich spýtam na to, aké odborné periodiká čítajú, na akú zaujímavú právnu otázku natrafili, aká oblasť práva ich zaujíma, tak drvivá väčšina je ticho, sem tam niekto spomenie Trend, Sme a podobne. Ako keby im nikto nepovedal, že to, čo ich naučí fakulta, je úplny základ, ktorý ovláda každý jeden z nich. Ako teda chcú zaujať potenciálneho zamestnávateľa, ak nie odbornosťou?
Ešte jedna myšlienka na záver: pokladám za paradoxné, ak schopnosť identifikovať a riešiť problémy má byť žiadanejšia ako právna spôsobilosť. Právnik, ktorý nepozná právom daný manévrovací priestor, nemôže byť ani schopný identifikovať a riešiť problémy. Za to je schopný problémy vyrobiť - aspoň sa mu bude hodiť jeho schopnosť niesť zodpovednosť.
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím