Ticho po búrke - trovy konania § 259
Martin Maliar, 11. 04. 2016 v 16:45
§ 259
Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
Každá ďalšia osoba (zrejme okrem znalca a svedka, ktorí majú špecifickú úpravu náhrady ich trov podľa § 258), ktorej pri dokazovaní vzniknú výdavky (asi mohlo byť použité slovo „trovy“) bude pre ich náhradu v postavení podobnému svedkovi. Legislatívno-technicky je zaujímavé použitie samostatného paragrafu, ak má ísť o pravidlo, ktoré doplňuje špeciálne pravidlá pre svedkov (znalcov). Pre jednoznačnosť výkladu pravidla by bolo vhodnejšie jeho začlenenie do predchádzajúceho. Slová „výdavky spojené s výsluchom“ z § 258 sú v tomto ustanovení nahradené slovami „pri dokazovaní“. Slová „pri dokazovaní“ bude však zrejme potrebné vykladať široko, keďže, ak súd napr. od tretej osoby požaduje nejakú informáciu ( §190), alebo aby niečo konala (napr. §210, §211), z jej pohľadu nie je dôležité, či to súd požaduje v súvislosti s dokazovaním, skúmaním podmienok konania, riadneho doručenia písomnosti alebo aký účel to súd vlastne od nej požaduje.
Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá, ustanovenie § 259 je jediné pravidlo, cez ktoré možno aspoň sčasti resuscitovať pravidlo podľa pôvodného § 148 OSP, ktoré hovorilo o náhrade trov štátu (a bolo v pôvodnej podobe s aspektom rozhodovania ex offo vypustené). Tu však na prvý pohľad môže nastať trochu komplikácia s tým, že ak „ako svedok“, tak štát obdobne v prepadnej 10-dňovej lehote musí pod následkom zániku práva na náhradu trov svoje nároky uplatniť. Kto je povolaný konať v takýchto prípadoch za štát ostáva trochu zahmlené.
Napr. Sudca pôjde na obhliadku na mieste ( §211 ods. 2 CSP). Keďže každý si platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú, tak zrejme aj súd má zaplatiť svoje náklady. Do 10 dní ich treba uplatniť procesným návrhom. Pre trovy vzniknuté súdu mi to vychádza, že povolaný na uplatnenie bude predseda súdu. Náhradu takýchto trov však súd dostane tiež až vo forme pohľadávky voči aspoň sčasti neúspešnej strane po PPL skončení veci.
Dôvodová správa síce uvádza, že „vychádza z doterajšej aplikačnej praxe...“ , pre uplatňovanie práv tretích osôb (a medzi nimi teda aj súdu), ide však o dosť veľkú koncepčnú zmenu s vážnymi následkami (zánik práva). Je to „tvrdá“ cesta, ktorou sa zákonodarca vydal, čo však popri tom celkom zarazí, že z procesných predpisov sa vytratila všeobecná poučovacia povinnosť súdu vo vzťahu k niektorým osobám. Táto sčasti zostala pre strany ( § 160), pokiaľ ide o svedočné, tak vo vzťahu k svedkovi ( § 200 ods.2). Vo vzťahu k iným osobám, ktorým vznikajú trovy, však mám za to, že následok preklúzie do riadneho poučenia nemôže nastať. (princíp „Rovnaké veci rovnako, nie ľubovoľne rozdielne“). Prakticky to bude potrebné zo strany súdu uskutočniť tak, že každú osobu, u ktorej môže predpokladať vznik trov na uplatnenie trov vyzve a o následkoch poučí obdobne ako svedka.
Názory k článku Ticho po búrke - trovy konania § 259:
Michal Novotný, 21. 09. 2016 v 20:50 - Tak
Nuž, taký účastník (pardon: strana) si pri listovaní spisu môže naozaj pomyslieť len toľko, že ak neplatí súd, tak prečo núti platiť jeho...
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím