lexforum.cz
ispis.cz
 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Krajčírovič (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jozef Kleberc (2)
Tomáš Plško (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Peter Zeleňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Richard Macko (2)
Martin Gedra (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Adam Glasnák (2)
Martin Galgoczy (1)
Dávid Kozák (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Paula Demianova (1)
Tomas Kovac (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
Michaela Stessl (1)
Matej Gera (1)
Marcel Jurko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Estočák (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Šrámek (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Kubina (1)
jaroslav čollák (1)
Robert Vrablica (1)
Miriam Potočná (1)
peter straka (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Marják (1)
Lucia Berdisová (1)
Eduard Pekarovič (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Marcin (1)
Katarína Dudíková (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Korman (1)
Ondrej Jurišta (1)
Patrik Pupík (1)
Jakub Mandelík (1)
Vincent Lechman (1)
Pavol Mlej (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavel Lacko (1)
Marcel Ružarovský (1)
Emil Vaňko (1)
Adam Pauček (1)
Martin Poloha (1)
Igor Krist (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Palková (1)
Martin Hudec (1)
Bohumil Havel (1)
Pavol Chrenko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Klincová (1)
Petr Kavan (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Michal Jediný (1)
Tomas Pavelka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Novotný (1)
Michal Ďubek (1)
Natalia Janikova (1)
Patrik Patáč (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Janík (1)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
lukasmozola (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Priadka (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Pavlo (1)
David Horváth (1)
Bystrik Bugan (1)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Bránik (1)
Róbert Černák (1)
Vladislav Pečík (1)
Andrej Majerník (1)
Petr Steiner (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Kurian (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti

Ľuboslav Sisák, 12. 03. 2023 v 00:13

V roku 2021 som na stránkach jedného českého periodika písal o praktických problémoch pri pokusoch o prepis vlastníctva k zdedeným nehnuteľnostiam na základe európskeho osvedčenia o dedičstve (EOD), ktoré sa vydáva podľa nariadenia EÚ č. 650/2012 (nariadenie o dedení). Podstata veci je v skratke nasledovná. Bežne sa stáva, že nemecké súdy za použitia svojho práva rozhodujú o pozostalosti v cudzine. Ak dedič takto zdedí nehnuteľnosť, zvyčajne chce túto skutočnosť premietnuť aj do registra štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Za týmto účelom požiada nemecký dedičský súd o vydanie EOD, ktoré následne slúži ako podklad pre prepis vlastníctva na dediča. Právo registrov nehnuteľností mnohých členských štátov EÚ kladie na listiny, na základe ktorých sa má prepísať vlastníctvo k zdedenej nehnuteľnosti (t. j. aj EOD), požiadavku, aby veľmi presne špecifikovali konkrétnu nehnuteľnosť [u nás § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona], ináč k prepisu nedôjde. Nemecké súdy však konštantne odmietajú uviesť v EOD podrobné údaje o zdedenej nehnuteľnosti. Hovoria v podstate, že ak podľa nemeckého práva dedí univerzálny sukcesor, je nadbytočné hocičo konkretizovať – zdedenie majetku poručiteľa, vrátane nehnuteľností, vyplýva z povahy univerzálnej sukcesie. Nuž a takto vyzerá začarovaný kruh u nás a v niektorých členských štátoch: kataster neprepíše vlastníka kvôli chýbajúcej špecifikácii nehnuteľnosti – nemecký súd nehnuteľnosť nešpecifikuje v EOD, lebo to z pohľadu nemeckého práva nie je potrebné. Vo výsledku dedič žiaľ nemá ako premietnuť dedenie do katastra. V článku som dospel k záveru, že slovenská (a obdobná cudzia) špecifikačná požiadavka registrového práva nie je v rozpore s nariadením o dedení, ale rozporná je nemecká prax vydávania EOD. V tej dobe som praktikom nevedel poradiť nič iné, než bojovať o položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru v štádiu prieskumu rozhodnutí z úseku katastra v správnom súdnictve.

Táto sága si po necelých dvoch rokoch od zverejnenia onoho článku zaslúži verejnú aktualizáciu, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak ma ohľadom riešenia daného problému oslovilo viac kolegov (hlavne advokátov). Ide teda o jav nezriedkavý. No predovšetkým sa celá vec právne posunula a posúva o nejaké tie kroky ďalej. A o tom chce byť tento update.

1. Tak ako som prognózoval, vec sa dostala na Súdny dvor. Ide o prejudiciálne konanie začaté litovským súdom pod značkou C-354/21. Otázka v podstate znela, či špecifikačná požiadavka na nehnuteľnosti kladená na EOD podľa vnútroštátneho registrového práva je v súlade s nariadením o dedení.

Konaniu bol pridelený aj generálny advokát (GA). Ten v zásade povedal, že vnútroštátnemu registrovému právu má stačiť EOD bez špecifikácie nehnuteľností. V opačnom prípade by bol ohrozený potrebný účinok EOD (zvíťazil effet utile – výklad v prospech čo najoptimálnejšieho fungovania úniového práva). K odôvodneniu viac body 75 až 85 návrhov GA. Táto interpretácia však znamená, že vnútroštátne registrového právo sa v dotknutom rozsahu nemá použiť. Hoc by išlo i riešenie praktické, dotýka sa registrového práva členských štátov, ktorého sa nariadenie o dedení (a teda ani EOD) výslovne nemá dotýkať [čl. 1 ods. 2 písm. l) nariadenia o dedení]. Preto som už dávnejšie odmietol hypotézu, ku ktorej sa priklonil GA (pozri článok s. 862 – 863, 3.3.2).

Máme už aj rozsudok Súdneho dvora. Patrí k menšine rozsudkov, ktoré sa odkláňajú od návrhov GA. Podľa mňa správne Súdny dvor nevidel priestor, ako by bolo možné odignorovať špecifikačnú požiadavku na nehnuteľnosť podľa vnútroštátneho registrového práva, a to kvôli už spomenutej výluke danej oblasti z pôsobnosti nariadenia o dedení [čl. 1 ods. 2 písm. l)]. Pozri najmä body 49 a nasl. rozsudku.

Zatiaľ čo toto prejudiciálne konanie a jeho vyústenie je podľa mňa chvályhodné, rozlúsklo otázku, ktorá v reťazi všetkých problémov stojí približne v tri štvrtine. Vieme totiž „len“, že háčik nie je vo vnútroštátnom práve. Poslednou časťou hádanky ale je, či súd vydávajúci EOD je v ňom povinný na žiadosť presne popísať zdedenú nehnuteľnosť. Vylučovacou metódou treba tvrdiť, že asi áno (a to som tvrdil už v článku, s. 863 – 867, isteže s lepším odôvodnením). Keby sme aj tu povedali „nie“, úniové právo by si vystavilo nepeknú vizitku – dedič by sa v tomto prípade musel vykašľať na EOD, lebo s ním nič nezmôže.

Z diania na Súdnom dvore je každopádne pre praktika podstatný záver, že začarovaný kruh trvá ďalej. Efektívne preťať ho môže zjavne už len ústupok vnútroštátneho zákonodarcu od špecifikačnej požiadavky.

2. A toho sa našťastie asi dočkáme. Od kolegov z advokácie sa ku mne dostali cenné informácie jednak o plánovanej legislatívnej činnosti, ale aj o aktualizovanej katastrálnej praxi v rozoberanej veci. Chystá sa totiž problém-riešiaca novela katastrálneho zákona z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Legislatívny proces možno sledovať tu. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa má zaviesť možnosť, aby sa náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona v EOD chýbajúce nahradili čestným vyhlásením dediča, v ktorom tieto náležitosti sám uvedie (navrhovaný § 37h katastrálneho zákona). V medzirezortnom pripomienkovom konaní neboli voči tomuto návrhu vznesené zásadné námietky – väčšina ich je legislatívno-technickej povahy. Nuž a nová katastrálna prax spočíva v tom, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vydal okresným úradom odporúčanie, aby predbežne postupovali v zmysle plánovanej novely 😊. Zverejnené asi nie je. Niektoré okresné úrady ho rešpektujú, niektoré nie.

Tým sa teda očividne skončí problém hlavne nemeckých EOD používaných na Slovensku pre účely prepisu vlastníctva v katastri.

P.S.: Tým sa moja 18 stranová, pomerne poctivo odrobená stať stáva obsolétnou. Nebude nám príliš treba ani rozsudok Súdneho dvora. Čo už, hlavne nech prepisy fungujú 😊.


Názory k článku Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti:


  Martin Friedrich, 04. 04. 2023 v 10:34 - Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva

SD EÚ vo veci C‑651/21

"Článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby v prípade, že dal dedič zapísať na súde členského štátu svojho obvyklého pobytu vyhlásenie o prijatí alebo odmietnutí dedičstva po poručiteľovi, ktorého obvyklý pobyt v čase smrti bol v inom členskom štáte, iný dedič požiadal o následný zápis tohto vyhlásenia na príslušnom súde tohto druhého členského štátu."

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím